Pri vysokej nezamestnanosti občania citlivo vnímajú úroveň sociálnej pomoci početnej skupine osôb, ktoré ju považujú za zdroj svojho spôsobu života. To je živná pôda pre populistický extrémizmus. Je dôležité, aby vláda mala vlastnú predstavu o riešení tohto problému. Programové vyhlásenie súčasnej vlády však obsahuje opatrenia typu: „Stratégie inklúzie marginalizovaných rómskych komunít bude realizovať najmä prostredníctvom lokálnych stratégií komplexného prístupu a lokálnych partnerstiev sociálnej inklúzie.“ Nevedno, čo si máme predstaviť pod lokálnymi stratégiami komplexného prístupu. Je to len vznešené pseudovedecké táranie, na ktorom sa nedá stavať.
A tak sa Smer, ktorý nemá žiadnu predstavu o riešení závislostí na sociálnych dávkach, snaží túto tému aspoň dostať pod svoju kontrolu, a to dokonca s posvätením od splnomoxnenca Polláka.
Lenže jednoduché riešenia ešte nemusia byť aj najlepšie. To platí aj o návrhu, ktorý podmieňuje nárok na dávku v hmotnej núdzi vykonávaním menších obecných služieb alebo dobrovoľníckou činnosťou. Ústava totiž umožňuje vynucovať od niekoho, aby vykonával menšie obecné služby, nie však dobrovoľnícku službu. Tu je zrejmý rozpor s ústavou.
Koncept podmienenia nároku na dávku v hmotnej núdzi aktiváciou osôb v hmotnej núdzi by mohol obstáť, keby existoval trh aktivačných služieb s ponukou pre všetky osoby v hmotnej núdzi alebo aspoň pre väčšinu. Tu sa dostávame k projektu inkluzívneho trhu práce, ktorý je však odmietaný.
To však nie je jediný problém. Tak napríklad: zanikne príspevok na zdravotnú starostlivosť, no výška ostatných príspevkov sa nemení. Mení sa len výška dávky v hmotnej núdzi, ale tá vôbec nekompenzuje zrušený príspevok na zdravotnú starostlivosť. Podľa toho napríklad nezamestnaní rodičia so štyrmi deťmi budú dostávať od budúceho roka o 8,2 eur menej než v tomto roku. Niet nad sociálne istoty.
