Európa je viac než len geografický priestor a Európska únia nie je len politický projekt, ale aj morálny. Nezastupiteľnú úlohu v ňom majú intelektuáli, tvrdí flámska filozofka poľského pôvodu Alicja Gescinska v článku pre noviny De Morgen. Skrátený text.

Rovnako ako je Európa viac než len geografickou entitou, aj EÚ je viac než len politický útvar. Osobne ju vnímam predovšetkým ako morálny projekt. Znie to azda veľkolepo, ale ak sa usilujeme vytvoriť v Európe otvorenú spoločnosť, znamená to, že je potrebné podporovať špecifické hodnoty, ako sú sloboda, tolerancia a individuálna a interpersonálna zodpovednosť. Ide o morálne hodnoty: morálne hodnoty, ktoré musia byť politicky a inštitucionálne ukotvené. Ak sa tak nestane, alebo sa tak stane len nedostatočne, tieto hodnoty sa rozpadnú.

Myslenie v područí

Tieto hodnoty často považujeme za samozrejmé. Iba vtedy, keď hrozí, že o ne môžeme prísť, si uvedomíme, že to tak nie je.

Intelektuáli sú pre zdravú spoločnosť nevyhnutní. História nás poučila, že prvým terčom totalitných režimov – ľavicových i pravicových – je myslenie ľudí, ktorí premýšľajú inak. Kontrola nad tým, čo si myslia. Autoritársky režim a kontrola nad spoločnosťou si vyžadujú takto likvidovať slobodu myslenia.

Intelektuálna debata môže byť protiváhou politického extrémizmu a populistickej rétoriky. Nie je to náhoda, že najostrejšie útoky na intelektuálny priestor prichádza od populistov a extrémistov.

Myslenie pod tlakom

Ani u nás zrejme nie je intelektuálna sloboda taká samozrejmá, ako si myslíme. Slobodu možno obmedziť mnohými spôsobmi, ktoré nemusia vždy znamenať explicitný nátlak. Manipulácia, nepriamy tlak, konformizmus, alebo dokonca pestovanie niečoho takého vágneho, ako je tzv. „Zeitgeist“, duch doby či módny trend, sú účinné spôsoby, ako dosiahnuť, aby ľudia mysleli rovnako.

Existuje niekoľko faktorov, ktoré dnes intelektuálny priestor zužujú. Napríklad tlak na publikačnú činnosť akademikov, či diktát predajnosti kníh vplývajú na obsah a formu myslenia. Myšlienky sú dnes tovarom a za myšlienky, ktorá sa nebudú predávať, nik nezaplatí.

Ak chcete predávať, musíte byť výnimočný. Ak chcete zaujať, neraz musíte použiť agresivitu alebo udrieť päsťou do stola. Oproti silovým postojom, jemnosť zaujme len málokedy.

Tak sa prejavuje efekt populizmu v politickej a spoločenskej debate: vzrastajúca agresivita blokuje nielen dialóg, ale aj dôležitú sebareflexiu. A bez dialógu a kritickej sebereflexie je intelektuálny priestor veľmi úzky.

Perspektívy

Poľský filozof Leszek Kolakowski bol stelesnením slobodného ducha. Mal zdravú dávku irónie i schopnosť zachovať si slobodného ducha. Bol pravým opakom tých, čo so zaťatou päsťou hlásajú svoju pravdu.

Vo Varšave som sa zúčastnila diskusie o európskych hodnotách a o tom, ako ich interpretovať politicky. Diskusiu zorganizovala Európska komisia v presvedčení, že prepojenie medzi intelektuálmi a politikmi môže viesť k lepšej vláde. Niektorí členovia poľskej delegácie využili príležitosť, aby predsedovi Európskej komisie Barrosovi uštedrili lekciu. Dávali mu za vinu (údajné) kultúrne ochudobňovanie Európy. Ich arogantný tón bol dobrou ilustráciou toho, o čom som hovorila – že totiž mnohým intelektuálom neraz chýba nadhľad a sú domýšľaví. Tak však sami pred sebou uzatvárajú cestu k otvorenej diskusii, ktorú potrebujú k svojmu fungovaniu.

Sedela som vedľa Györgya Konráda, maďarského spisovateľa, ktorý podobne ako Kolakowski jemným a skromným spôsobom stelesňuje slobodné myslenie. Videla som, ako prevrátil očami, keď sa debata posunula do obviňovania, a potom mi povedal, že ho bolí hlava.

Európa by sa mala viac inšpirovať duchovnými potomkami Kolakowského a Konráda. Hoci tento môj názor budú niektorí asi považovať za arogantný a domýšľavý. ■