V týchto dňoch viaceré médiá informovali o poklese miery evidovanej nezamestnanosti za jún 2014, ktorá vykázala najnižšie hodnoty od začiatku roka 2011. Je to však naozaj tak? Je to potešiteľná realita, alebo len umelý demagogický konštrukt?

Stáva sa už bežnou praxou, že sa dôležité zmeny týkajúce sa sociálneho systému prijímajú nad rámec oficiálnych zámerov ministerstva práce.

Minister Ján Richter opäť preukázal obdivuhodnú neznalosť zákonov.

Kaníkov nelogický návrh môže negatívne postihnúť najmä mladé rodiny.

Riešenie problému dlhodobej nezamestnanosti, s ktorým pred časom prišla vláda Roberta Fica, nie je systémovým riešením a nikam nevedie.

Novelou zákona o hmotnej núdzi sa minister Richter chytil do vlastnej pasce.

Keď sa nedodržiava zákon, logicky to vyvoláva otázky a pochybnosti.

Prístup ministra práce pripomína systém pokus-omyl-náprava-nový omyl.

Pri vysokej nezamestnanosti občania citlivo vnímajú úroveň sociálnej pomoci početnej skupine osôb, ktoré ju považujú za zdroj svojho spôsobu života.

  Návrh novely zákona o sociálnom poistení je plný novostí, z ktorých niektoré hraničia so zdravým rozumom.

To, čo obsahuje vládny návrh zákona o hmotnej núdzi, by sa pohodlne dalo zrealizovať v rámci platného zákona. Načo teda potrebujeme nový zákon?

Minister Richter opäť raz ukázal, že nie je schopný zvládnuť základnú terminológiu práva sociálneho zabezpečenia.

Zavedenie povinného poistenia osôb na všetky dohody o vykonaní práce mimo pracovného pomeru patrí k najnevydarenejším rozhodnutiam ministra Richtera.