Prehratý arbitrážny spor, keď štát – teda občania – bude musieť vyplatiť akcionárom poisťovne Union 22 miliónov eur, je ďalšou ekonomickou ranou pre Slovensko a jeho občanov. Roberta Fica dobiehajú jeho silné reči: „Chcú si to rozdať so štátom? Nech sa páči, poďme, my sme na to pripravení,“ vyťahoval sa Fico na Achmeu, akcionára poisťovne Union v roku 2008. Nemecký súd však slovenskému premiérovi jasne odkázal, že aj investori potrebujú istoty.
Premiér ako docent práva musel vedieť, že ešte aj to naťahovanie sporu bude stáť štát len na úrokoch z omeškania 50-tisíc eur každý mesiac plus miliónové náklady na právnikov a súdne poplatky. Takže sa to doteraz vyšplhalo na slušnú sumu 41 miliónov eur! Toľko dostanú súkromné firmy od štátu. A vraj nie sú peniaze na zvýšenie platov napríklad sestričkám. Taká je daň za Ficovu ješitnosť, samoľúbosť a politický marketing, pre ktorý pokojne obetuje aj 41 miliónov. Veď to nie sú jeho peniaze. Pred svojimi voličmi predsa musí budiť dojem, že bojuje proti tým „hnusným kapitalistom“. To však už hraničí s vlastizradou. Vo vyspelej demokratickej krajine by takýto predseda vlády už dnes nebol vo funkcii.
Taktiež pripravovaná daň zo straty, ktorú chce v týchto dňoch pretlačiť minister financií, je ďalší výkvet ekonomického nezmyslu, pričom je tu dôvodné podozrenie, že takýto zákon bude v rozpore s ústavou.
Podľa zverejneného Globálneho indexu konkurencieschopnosti sa Slovensko v tomto rebríčku prepadlo na najhoršiu úroveň za posledných šestnásť rokov. Ešte aj Mečiarova vláda bola v tomto rebríčku vyššie a to už je čo povedať.
Robert Fico ruinuje Slovensko a robí z neho najhoršie miesto na podnikanie. Jeho voličský elektorát bude ešte nejaký čas snívať o tých imaginárnych istotách. Nuž dobre im tak.
