Ak hovoríme, že je potrebné skoncovať s privatizáciou politiky, nie je to antistranícky populizmus, ale upozornenie, že je potrebné rozširovať možnosti občianskej participácie na verejnom živote, pripomína maďarský filozof György Pápay v komentári pre týždenník Heti Válasz.
„Hoci privatizácia je v zásade osožný proces, nové rozdelenie niekdajších kolektívnych dobier sa v nejednom prípade udialo neprimerane a nespravodlivo, čím sa zakonzervoval systém nespravodlivého prerozdeľovania. Nemožno sa preto čudovať, že termín privatizácie má negatívne vyznenie,“ konštatuje maďarský filozof a dodáva, že „nové dejstvá presunu štátneho majetku do súkromných rúk to len posilnili“. Následne môžeme oprávnene hovoriť aj o „privatizácii politiky“.
„V prístupe k politike je zdanlivo väčšia rovnosť šancí než v prípade hospodárskej privatizácie – každý volič môže svoje voličské právo slobodne využívať. Tu sa však už rovnosť v účasti končí. Mohli by sme povedať, že to pramení v podstate zastupiteľskej demokracie. Lenže demokracia spočíva aj v tom, že občan môže prehovoriť do rozhodnutí, ktoré sa ho týkajú.“ Maďarský filozof tu upozorňuje, že politiku nemožno stotožňovať s výlučne vládnou či parlamentnou politikou. Práve takéto účelové redukovanie termínu politiky slúži privatizácii politiky.
Hoci bežný človek „je v politickom konaní celkom vydaný napospas politickým stranám“, riešenia „nemožno očakávať výlučne od politických strán“. V tomto „netreba vidieť protistranícky populizmus, iba to, že je potrebné rozširovať možnosti občianskej spoluúčasti na verejnom živote“. V demokracii totiž nemožno považovať za neprijateľné, aby sa občania (zvlášť v odôvodnených prípadoch) k svojmu zastupovaniu politickými stranami vyjadrovali iba raz za štyri roky. Podľa maďarského filozofa však skoncovanie s jednostrannou privatizáciou politiky „predpokladá širšiu spoločenskú diskusiu“.
-
(red)
