Keby sme dnes nemali v Európe prebiehajúci integračný proces a jednotnú menu, boli by sme späť v bude nula. Mali by sme tu veľa malých štátov, ktorým by chýbala určitá vznešenosť a všetci by sme boli porazení novodobými nacionalizmami, myslí si filozofka a novinárka Barbara Spinelliová.
V Európe rastie počet nespokojných a znechutených občanov, čo dáva priestor krajnej pravici a euroskepticizmu. Odbiť tento jav jednoducho tak, že týchto ľudí nazveme populistami, alebo odbiť to ako prekážku rozvoja alebo to jednoducho ignorovať by znamenalo zastaviť sa pred otázkou „prečo“ a nepýtať sa na príčiny. Zároveň by to znamenalo, „že by sme nebrali na vedomie, že dnešná Európa vylučuje aj chronické jedy“.
Pre existenciu spoločnej Európy nestačí neustále pripomínať jej meno. Občanom chýba „Európa, ktorá by pre nich bola útočiskom v úzkostných časoch, a nie baštou chrániacou endogamnú oligarchiu mocných, ktorí sa vzájomne kryjú“. Úsporné opatrenia prehĺbili chudobu a nerovnosť. Európa, to je aj grécka bieda. Európa, to je aj skorumpovanosť vlád živená nerovnosťou a falošnými istotami.
Chcieť inú Európu ešte neznamená byť protieurópsky. „Ak sa niečo nezmení, Európa už viac nebude prístreškom, ale stane sa budovou, v ktorej budú občania vystavení vetru dažďu.“
Podľa Spinelliovej Európa čoraz viac pripomína oddelenie nedoručených listov z poviedky Hermana Melvilla Pisár Bartleby. Pisár triedi a vyhadzuje tisíce odoslaných, no nikdy nedoručených listov. Na príkazy a prosby reaguje s mŕtvolným pokojom: „Radšej nie.“ Európa však nesmie pripomínať úrad stratených listov, upozorňuje Barbara Spinelliová v článku pre denník La Repubblica.
- (red; foto: Flickr)
