Verejné školské systémy majú hierarchiu predmetov: na vrchole sú matematika a jazyky, potom nasledujú humanitné a prírodné predmety a na chvoste sú výchovy (výtvarná, telesná, hudobná atď.).
Tento systém odráža náš postoj k vzdelaniu a to, čo si dnes ceníme najviac. Nie sú to talenty, ale rozum. Môžeme hovoriť o tvorivosti a kreativite, koľko len chceme, ak nezmeníme základný pohľad na to, čo nami skutočne hýbe a čo tvorí podstatu nových myšlienok, nápadov a neoceníme to a nepresadíme aj v školskom systéme. Zameranie na hornú časť tela v školstve, vlastne iba na hlavu, a vlastne iba na jednu polovicu hlavy, z nás robí mrzákov. Paradoxne intelektuálnych mrzákov.
Popri tom sme presvedčení, že systém neosobného všeobecného vzdelania a režim spojený so strachom z hodnotenia sú najrozumnejšími prostriedkami, ako deti učiť a vychovávať.
Varovné je aj to, že v školách dnes pribúda detí s poruchami sústredenia. Mnohé z nich sú však v skutočnosti zdravé, len jednoducho nedokážu sedieť dlhé hodiny nepohnute, ticho a sústredene. A to ešte donedávna deti sedeli s rukami za chrbtom, hoci je to fyziologicky nepohodlné.
Pred časom Michel Foucault upozornil na to, že školstvo funguje na podobných princípoch ako vojsko, podniky, alebo mnohé moderné firmy: režim, disciplína, hierarchia, časový harmonogram, sankcie a tresty, kontrola a riadenie.
Celé generácie sú vychovávané týmto systémom. Sme generácie navyknuté na autority, učiteľov, vodcov a nenaučili sme sa rozmýšľať slobodne, zodpovedne a tvorivo. Tak sa potom dobrovoľne podriaďujeme zabehnutým koľajam a silným vodcom. Nechávame o sebe rozhodovať druhých. Zodpovednosť za svoj život prenášame na inštitúcie a potom sa cítime ovládaní a malí, neslobodní a oklamaní. Sme ochotní kritizovať cirkev, ale už nie sme schopní kriticky pristupovať k iným skostnateným inštitúciám.
Potvrdzuje sa to, pred čím varoval Foucault, že totiž priveľa disciplíny vytvára „vzťahovú moc, ktorá sa sama udržiava svojimi vlastnými mechanizmami“. Takáto disciplinárna moc „je prítomná všade a vždy je bdelá“. Všetko má pod kontrolou a „ustavične kontroluje aj tých, čo sú poverení kontrolovaním“.
- Ivana Adamcová
