V Rusku sa vyostruje spor o charaktere krajiny a o jej mieste vo svete.

Tento spor vyúsťuje do ideologického rozkolu v ruskej spoločnosti, konštatuje ekonóm Ruslan Grinberg v novinách Izvestija. Zároveň upozorňuje, že Rusko dnes zažíva obdobie hroziacich sociálnych konfliktov a rastúcich autoritárskych tendencií. Obe sú späté aj s uvedeným sporom.

Grinberg je riaditeľom Ekonomického inštitútu Ruskej akadémie vied.

Hoci vládna moc je monolitná, predovšetkým medzi ruskou inteligenciou prebieha vášnivý spor. Grinberg tvrdí, že tento spor pripomína protiklad spred 150 rokov, keď stáli proti sebe slavofili a prozápadní.

Grinberg je kritický voči obom táborom. Upozorňuje, že na rozdiel od dávnejších čias, dnešní pronárodní slavofili sú omnoho nacionalistickejší a zástancov prozápadnej orientácie titulujú protiruskými liberálmi. A dnešní prozápadní už nie sú ani takými vlastencami, akými boli ich dávnejší predchodcovia.

V 19. storočí prebiehala diskusia o špecifických črtách ruskej kultúry a o sociokultúrnych charakteristikách iných národov, a teda zároveň diskusia o tom, či je ruský duch celkom špecifický a odlišný, alebo ho možno spájať so západnou kultúrou. Pointou a vyústením diskusie bola kľúčová otázka, či Rusko má ísť svojou vlastnou a osobitou cestou, alebo má nasledovať príklad úspešnejších západných krajín.

V tejto diskusii vtedajší slavofili nezavrhovali západný model a nenazývali zlým a nepriateľským všetko, čo bolo zo západu. A tí, čo zastávali prozápadnú orientáciu, nijako nespochybňovali špecifiká ruskej štátnosti a boli skutoční vlastenci.

Okrem toho vtedajšia diskusia prebiehala pokojne a na rozdiel do tej dnešnej bez vzájomnej nevraživosti a nenávisti. Dnešní pronárodní Rusi vyhlasujú, že Stalin bol najväčším a najlepším vodcom krajiny, pretože porazil Hitlera a zo zaostalého a vyhladovaného Ruska urobil svetovú veľmoc.

Tí, čo zastávajú prozápadnú orientáciu zastávajú ideu „menšieho“ štátu, t. j. menších zásahov štátu. Naopak pronárodní všetku záchranu vidia v štáte, presadzujú zoštátnenie kľúčových priemyselných odvetví, centrálnu reguláciu cien, obmedzenie slobodného trhu i návrat k niekdajšiemu modelu plánovaného hospodárstva (niekdajšie päťročné plány, pozn.).

Grindberg tvrdí, že je veľkou chybou, keď dnešná ruská moc stojí jasne na strane nacionalistickej orientácie. Namiesto toho by si z oboch táborov mala vziať jadro ich ideí: od pronárodných ideu väčšej sociálnej spravodlivosti a od prozápadných ideu slobody a demokracie. So všetkými praktickými krokmi, ktoré sa s týmito ideami spájajú.

• (red)