Francúzska ľavicová elita čoraz väčšmi nadobúda sektárske črty, tvrdí filozof a sociológ Jean-Pierre Le Goff.

Jean-Pierre Le Goff napísal knihu o spoločenskom a ideovom pozadí revolučných udalostí z roku 1968. Nepodáva ich však výlučne v historickom kontexte, ale analyzuje ich v premostení s dnešným vývojom a dnešnými fenoménmi. Svoje tvrdenia sumarizuje v denníku Le Monde.

Generácia, ktorá žila revolučnými náladami v roku 1968 sa odvtedy udomácnila poväčšine vľavo, teda aspoň pokiaľ ide o intelektuálov. Tohto roku však zakúsila niečo pre ňu nečakané: po desaťročiach odrazu pocítila narušenie pevnej pôdy pod nohami. Doposiaľ si táto tzv. „veľká generácia“ totiž myslela, že len ona je schopná revolučnej spontaneity a slobody. Teraz sa ukazuje, že nie je nositeľkou patentu na protest.

„Ľavica sa obracia k svojim dávnym sektárskym démonom, pretože sa považuje za výlučných nositeľov akéhokoľvek spoločenského hnutia,“ tvrdí Le Goff.

Delenie na ľavicu a pravicu je vo Francúzsku veľmi ostré. Le Goff pripomína, že to súvisí s tým, že pre hodnotenia revolučných udalostí z roku 1968 sú charakteristické pomerne radikálne a protichodné črty. Na jednej strane stále nadšené vyzdvihovanie vtedajších udalostí, na druhej strane ich radikálne odmietanie. Jedni oprávnene poukazujú na to, že práve odvtedy mladí ľudia zaujímajú pozície vo verejnom živote a z fungovania inštitúcií vymizla značná miera zbytočnej byrokracie a formalizmu. Le Goff však zároveň kriticky vníma akúsi nadradenosť elít hlásiacich sa k roku 1968 a odkrýva, že v pozadí tejto nadradenosti je neustála nutkavá potreba ľavice hľadať „utláčanú“ triedu, ktorú by mohla ochraňovať, pričom však dnešná generácia robotníkov ani roľníkov tomuto obrazu už nezodpovedá a preto na takéto použitie nie je vhodná. Ľavici pre takúto opatrovateľskú a zachraňujúcu mentalitu tak zostávajú k dispozícii napríklad prisťahovalci alebo iné menšiny.

Generácii 68 tiež vyčíta, že prepisuje históriu. Bolo by na čase, aby ľavica pochopila, že tieto jej postoje sú už neudržateľné a pre väčšinu ľudí neakceptovateľné, tvrdí Le Goff. Ľavicová elita svojimi novými, donedávna pre ňu nepredstaviteľnými témami, vnáša aj medzi svojich voličov značné rozdelenie. Takouto vypuklou témou je podpora legalizovania homosexuálnych „manželstiev“. Tých, čo proti takémuto zákonu protestovali, ľavicoví lídri nazvali fašistami. Le Goff v nadradenosti ľavicových elít a v takomto radikálnom odmietaní iných názorov vidí sektárske črty a preto v tomto kontexte hovorí o sektárskom ľavičiarstve.

• (red)