Buduje Zeman vládu, alebo partiu kamarátov na zábavu?, pýta sa v komentári novinár a redaktor portálu Česká pozice Jakub Kalenský.

V piatok 21. júna prijímal Miloš Zeman v Lánoch zástupcov jednotlivých politických strán. Oficiálne preto, aby s nimi preberal riešenie situácie po páde vlády premiéra Petra Nečasa. Ako sa dnes ukazuje, šlo o zbytočné predstavenie. Zemanovi ministri potvrdzujú, že prezident o politickom riešení ani neuvažoval.

Čerstvo vymenovaný premiér Jiří Rusnok povedal, že ponuku stať sa predsedom vlády dostal v piatok 21. júna. Ešte otvorenejšia bola nová ministerka spravodlivosti Marie Benešová: „Ja som ponuku dostala dávno predtým, než uznesenie (v ktorom vedenie ČSSD svojim členom zakázalo zúčastniť sa na Zemanovej vláde, pozn.) vzniklo. To, pokiaľ viem, vzniklo niekedy v sobotu (22. júna, pozn.) na ústrednom výkonnom výbore.“

Budúci minister vnútra Martin Pecina potvrdzoval svoj návrat do exekutívy hneď v utorok chvíľu potom, čo bol Rusnok vymenovaný. Vzhľadom k tomu, že si musel u svojho zamestnávateľa, ktorým je vítkovický priemyselný holding Jana Světlíka, vyjednať dovolenku neurčitého trvania, možno aj u neho predpokladať, že ponuku zasadnúť v Zemanovej vláda dostal už o dosť skôr.

Teda: Zeman od začiatku odmietal štandardné riešenie a cielene budoval svoj kabinet. Ďalej, za tých niekoľko dní či týždňov, keď sa venoval zostavovaniu svojho Dream Teamu, dokázal naisto zohnať len troch až štyroch členov vlády, a to z radov svojich osobných kamarátov a podporovateľov v prezidentskej kampani. Skutoční odborníci, ktorých Zeman či Rusnok s ponukou vstúpiť do vlády oslovili (ako napríklad minister školstva Petr Fiala alebo námestník ministra financií Jan Gregor), toto lákanie odmietajú.

A ďalej: Zeman svoje násilné prevzatie moci premyslene začal pri silových rezortoch vnútra a spravodlivosti. Kto povedie financie, najkľúčovejšie ministerstvo vlády, bolo zrejme prezidentovi pri plánovaní jeho posledného čísla srdečne jedno – kandidáta jednoducho nemá a už sa špekuluje, či rezort náhodou nepovedie na vedľajší rezort Rusnok. Pre Zemana je podstatnejšie mať pod kontrolou políciu a justíciu. Pri pohľade na brutálne čistky v bezpečnostných útvaroch a množstvo korupciou zaváňajúcich škandálov, ktorými bol zaťažený prvý Zemnov kabinet v časoch opozičnej zmluvy, je tento postup celkom desivý.

Nemenej desivý je aj postoj politických strán. Na Zemanovo konanie sa nečinne dívajú a vzmôžu sa maximálne na verbálne odsudzovanie. Neplánujú niečo skutočne urobiť a tvrdia, že si chcú počkať na ďalšie pokusy zostaviť vládu. Tejto nádeji však vzhľadom k prezidentovmu správaniu sa chýba akýkoľvek reálny základ.

Ignorovanie výsledkov volieb, zostavovanie vzdorokabinetu z kamarátov, ktorých prezident ani nemá dostatočný počet, ovládnutie polície a justície, a naproti tomu paralýza politických strán, ktoré toto besnenie nedokážu zastaviť – pred pozorovateľom politickej scény sa otvára takmer neuveriteľný obrázok.