Je v záujme krajín V4, aby nová nemecká vládna koalícia bola čo najstabilnejšia a najústretovejšia k ekonomike. Česká ekonomická analytička a komentátorka Marie Bydžovská sa v článku pre štvrťročník Demokratický střed zaoberá väzbami krajín V4 na nemeckú ekonomiku. Mierne skrátený text.

Tvrdenie, že krajiny Vyšehradskej štvorky sú na Nemecku ekonomicky závislé, nie je vzhľadom k danostiam regiónu žiadnym prekvapením a už vôbec nie niečím objavným. Pozrime sa však na väzby štyroch stredoeurópskych štátov na regionálneho hegemóna trochu bližšie: Kto závisí na Nemecku najviac a sú si štyri stredoeurópske krajiny vo vzťahu k ekonomickej veľmoci partnermi, alebo súpermi? Zameriame sa najmä na dve oblasti – na obchodné vzťhay a investície.

Česká republika

Z celej vyšehradskej skupiny (V4) smeruje do Nemecka najväčšia časť vývozu (32 percent) práve z Českej republiky, čo je dané aj tým, že oproti Slovensku a Maďarsku s najväčšou európskou ekonomikou priamo susedí. Ak sa pozrieme na celkovú hodnotu českého exportu do Nemecka, dosahuje takmer rovnakú výšku ako vývoz do Nemecka zo štvornásobne väčšieho Poľska (v roku 2012 to bolo 33,4 ku 33 miliardám eur). Okrem väčšieho podielu exportu do Nemecka na celkovom exporte je to dané aj väčším podielom exportu na českom hospodárstve a vyššou produkciou na obyvateľa.

Zdroj: Businessinfo.cz

Nemecko je pre Českú republiku dôležité aj ako druhý najdôležitejší investor po Holandsku. ČR je z vybranej štvorky, čo sa týka zahraničných investícií, najotvorenejšou krajinou. Podľa analýzy poradenskej spoločnosti Bisnode je tu len 77 percent firiem výlučne v domácich rukách. Na Slovensku je to 81, v Poľsku 84 a v Maďarsku dokonca 91 percent.

Česko sedem rokov kraľovalo v rebríčku najatraktívnejších miest pre investície podľa prieskumu nemeckých hospodárskych komôr v strednej a východnej Európe.

Zrejme sa však táto priaznivá situácia začína meniť. Tohto roku vystriedalo Českú republiku na špici susedné Poľsko. Rozdiel bol síce malý, napriek tomu však má Česko dôvod k zamysleniu.

Priame zahraničné investície v krajinách V4

Zdroje: Businessinfo.cz, Bundesbank

Českú väzbu na Nemecko umocňuje aj ďalšia oblasť hospodárstva – energetika. Platí to tak pre vývoj cien, ako aj pre českú prenosovú sústavu. Známy bonmot, že keď začne na Balte fúkať vietor, Česko sa môže pripravovať na blackout, nie je totiž vôbec od veci. Táto väzba je pomerne citlivou otázkou, ktorú rieši diplomacia oboch štátov pri komplikovaných dlhodobých rokovaniach. Je to bolestivý bod aj vzhľadom k tomu, že energetické koncepcie ČR a Nemecka idú takmer protichodným smerom.

Maďarsko

Na vývoz do Nemecka je silno zamerané aj Maďarsko. Aj keď podiel exportu do Nemecka na celkovom vývoze je nižší než v prípade Poľska, závisí na ňom väčší diel hospodárstva, pretože maďarská ekonomika je najotvorenejšia z celého Vyšehradu.

Aj pre Maďarsko sú nemecké firmy dôležitými investormi, a to najmä preto, že Maďarsko je v situácii, keď sa do krajiny investori veľmi nehrnú. Maďarsko silno postihla kríze už v samom začiatku, v roku 2008 muselo požiadať o záchranný úver Medzinárodný menový fond. Hoci Budapešť predovšetkým z politických dôvodov pôžičku predčasne splatila, krajina stále nie je z ekonomických problémov vonku. Štátny dlh dosahuje 82 percent ročného HDP, zahraničné zadlženie krajiny dosahuje 132 percent ročného HDP.

Slovensko

Slovensko je na Nemecko najviac naviazané, čo sa týka priamych zahraničných investícií – zo všetkých štátov V4 tvoria na Slovensku financie z Nemecka najvyšší podiel na celkových investíciách (29,7 %). Naopak v exporte je podiel Nemecka najnižší z krajín V4. Do značnej miery je to dané tým, že najviac produkcie smeruje aj viac než dvadsať rokov po rozdelení Československa do západnej časti bývalej federácie.

Aj v ďalších ohľadoch Slovensko nezaprie svoju minulosť. Štruktúra jeho hospodárstva je veľmi podobná českej, napríklad v automobilovom priemysle sa obe krajiny navzájom predbiehajú. Z liniek troch automobiliek na Slovensku vyšlo v roku 2012 takmer 927 tisíc áut, čím sa vlani Slovensko stalo svetovým rekordmanom v počte vyrobených automobilov na obyvateľa a prekonal tak doterajšieho lídra v tejto kategórii, Českú republiku.

Za vysokým nárastom slovenskej produkcie stojí predovšetkým rozšírenie závodu nemeckého Volkswagenu v Bratislave, ktorý v druhej polovici roku 2011 začal vyrábať minivozy pre celý koncern.

Poľsko

Oslabenie zloty zvýhodnilo poľských exportérov v zahraničnej konkurencii, a to aj v Nemecku, a rastúci vývoz bol jedným z faktorov, ktorý pomohol Poľsku udržať sa počas krízy v čiernych číslach.

Cenovú konkurenciu viac než zmena menového kurzu ovplyvňuje cena práce. Tá je vo všetkých krajinách V4 v porovnaní s Nemeckom výrazne nižšia. Jednotkové náklady práce ukazujú cenu práce zahŕňajúcu tak mzdu, ako aj dane a sociálne poistenie. Ponúka sa tak jasné porovnanie krajín V4. Zataľ čo Slovensko, Maďarsko a Poľsko sa pohybujú okolo 8 eur za hodinu, ČR je oproti týmto trom krajinám pomerne drahá – náklady na prácu sú v priemere o štvrtinu vyššie. To zrejme zohralo svoju rolu aj pri rozhodovaní Volkswagenu, či zainvestuje na Slovensku, alebo v Česku.

Zdroj: Eurostat

Poľsko, ktoré je v súčasnosti favoritom investorov, má oproti zvyšnej trojici jasnú výhodu, a to okrem najlacnejšej pracovnej sily aj svoju veľkosť. Počtom obyvateľov prevyšuje s pohodlnou 12-miliónovou rezervou súčet ľudí žijúcich v ostatných troch krajinách V4.

Vo vzťahoch s Nemeckom má Poľsko aj tú výhodu, že jeho hospodárstvo nestojí tak silno na výkonnosti exportu. Jeho trh je oveľa menej otvorený, než majú ostatné stredoeurópske štáty. Podiel exportu na HDP je preto oproti ostatným krajinám Vyšehradu polovičný.

Záver

Hoci hospodárstvo všetkých štátov V4 ovplyvňuje dianie v najväčšej európskej ekonomike, predsa len sú medzi nimi rozdiely. Na jednej strane stojí Česká republika, ktorá z celej štvorky má najväčší podiel exportu do Nemecka, západný sused pre neho predstavuje kľúčového investora a vývoj na nemeckých trhoch sa odráža aj v oblasti energetiky.

Na druhej strane škály stojí Poľsko, pre ktoré je síce Nemecko dôležité, oproti ostatným stredoeurópskym štátom má však výhodu, že jeho hospodárstvo je viac postavené aj na domácej spotrebe než len na exporte.

Stred pomyselnej škály závislosti na vývoji v Nemecku obsadili Slovensko a Maďarsko. Obe krajiny musia dianie v Nemecku obozretne sledovať, každá však z trochu iného dôvodu.

Maďarská ekonomika je zo stredoeurópskej štvorky najotvorenejšia a tiež najzraniteľnejšia a Nemecko je pre ňu zásadnou exportnou destináciou. Berlín je pre Budapešť dôležitý aj z politického hľadiska.

Pre Slovensko je Nemecko zásadný investor. Slovensko má záujem, aby nemecké projekty na území krajiny naďalej prosperovali a prípadne pribúdali aj ďalšie. Navyše Slovensko s európskym gigantom spája rovnaká mena.

Angela Merkelová s najväčšou pravdepodobnosťou kancelársky post obháji. Nemožno teda očakávať priveľké zmeny ani v nemeckom hospodárstve či energetike. Stále však panujú otázniky nad zložením budúcej vládnej koalície. A celá V4 má záujem na tom, aby bola čo najstabilnejšia a najústretovejšia k ekonomike a predovšetkým k tým, ktorí pumpujú do hospodárstva životodarnú energiu. ■