Ruský aktivista Vladimir Melichov píše o tom, ako mu ruské úrady znemožnili vycestovať do zahraničia. O svojom zážitku na letisku Šeremetevo napísal na sociálnej sieti. Skrátený text.
Ruský aktivista Vladimir Melichov, zakadateľ dvoch múzeí protikomunistického odboja.
Mal som letieť do Mníchova a spolu s ďalšími potomkami Kozákov žijúcimi v Hannoveri sme mali pokračovať do rakúskeho Lienzu. Mali sme sa tam zúčastniť posvätenia „kozáckej“ kaplnky postavenej na tamojšom cintoríne. Práve na tom mieste začali 1. júla 1945 sovietske vojská, a teda už povojnový stalinský režim likvidovať Kozákov.
Na letisku Šeremetevo som zaregistroval svoju batožinu, vyzdvihol som si letenku a pokračoval som k pasovej kontrole. Tam som podal pas a palubný lístok. Policajt skontroloval môj pas a potom moju identitu v počítači a odrazu skákal pohľadom na lístok, na pas, na mňa.
O pár sekúnd zazvonil telefón. Policajt ho dvihol a mlčky počúval. Asi o päť minút prišli dvaja ľudia, jeden v civile, druhý v uniforme. Vzali môj pas i letenku a bez jediného slova odišli.
Okamžite som sa spýtal: „Čo sa deje? Je nejaký problém?“ Policajt sa pousmial a povedal, že nie, je to len rutinná kontrola pasu.
Spýtal som sa, odkedy sa takto robia rutinné kontroly, pretože za dvadsať rokov, čo cestujem po svete, som takéto niečo nezažil a ani som o tom nepočul. Odpoveď bola, že to bude rýchlo, vraj iba päť minút.
Prešla pol hodina. Bolo mi jasné, že sa tu deje niečo nezvyčajné a že prišiel nejaký príkaz zhora. Pomyslel som si však, že aj tak mi nemôžu zakázať vycestovať, na to by museli mať súdny príkaz.
Čakal som ďalej. Prešla už hodina. Napadlo mi, že zámerne držia môj pas, aby som zmeškal let. Odrazu sa zjavil policajt a vyzval ma, aby som šiel s ním.
V kancelárii sedel muž v uniforme, v ruke držal môj pas. Vstal, podišiel ku mne a povedal: „Vladimír Petrovič, ako je možné, že vo vašom pase chýba stránka?“ Podal mi môj pas, v ktorom bol zrejme skalpelom alebo žiletkou veľmi úhľadne naozaj vyrezaný jeden list.
S týmto pasom lietam od roku 2010 a všetky stránky boli až doteraz na svojom mieste. Takto som to povedal aj dotyčnému dôstojníkovi, ten však odvetil: „Vidíte predsa, jeden list tu chýba.“
Bolo jasné, že za celý ten čas, čo držali môj pas, nevymysleli nič iné, len vyrezať jeden list, aby potom mohli povedať, že s takým pasom nemôžem cestovať. Podali mi pas a povedali, že sa musím vrátiť domov.
Jediné, na čo som sa v tej chvíli zmohol, bola veta: „Nehanbíte sa za to, čo ste urobili?“
Policajt mi potichu strčil pas do ruky a povedal, že pre nich je vec uzavretá. Požiadal som ich, aby mi napísali oficiálne na papieri vysvetlenie, prečo mi zadržali pas a prečo nemôžem odletieť. „Veď ty uvidíš ten svoj papier,“ odvetil policajt a znovu mi vzal pas a odišiel.
Čakal som ďalej.
Spolu so mnou mal letieť môj kolega Michail Lvovič. Mal som pri sebe niekoľko dokumentov a fotografií, ktoré som chcel ukázať ľuďom v Lienzi. Zavolal som mu, či už prešiel cez pasovú kontrolu. Našťastie som mu volal včas, takže sa ešte stihol vrátiť ku mne. Vysvetlil som mu situáciu a odovzdal som mu materiály.
Stále som čakal na letisku. Po ďalšej polhodine sa policajt vrátil a triumfálne mi oznámil, že som chcel vycestovať s poškodeným pasom a preto musím zaplatiť pokutu dvetisíc rubľov.
Podal mi protokol a spýtal sa, či chcem k tomu niečo dodať. Povedal som, že áno, vzal som protokol a dopísal som tam poznámku: „Pri kontrole môjho pasu mne neznáma osoba vzala môj pas i lístok a zadržiavala ho asi hodinu. Potom, keď mi vrátili môj pas, bola v ňom vyrezaná jedna stránka, čo svedčí o tom, že môj pas bol poškodený osobami, ktoré mi ho vzali.“
Keď som dopísal svoje poznámky a podpísal som protokol, dôstojník vzal pas a znovu odišiel so slovami, že ide urobiť kópiu. Odišiel z miestnosti, hoci priamo tam bola aj kopírka. Kopírovanie mu trvalo pol hodinu.
Potom som dostal kópiu protokolu a ukázali mi cestu späť do letiskovej haly. Moja cesta sa skončila.
Pas mám zničený, musím požiadať o nový, letenka mi prepadla a posvätenia kaplnky v Lienzi som sa, pochopiteľne, nezúčastnil. A musím zaplatiť pokutu 2000 rubľov za to, že som si údajne sám poškodil svoj pas a tak som chcel vycestovať do zahraničia.
Na internete som našiel niekoľko podobných prípadov. Zjavne je to pomerne rozšírená prax.
Po návrate domov som sa dozvedel, že z Ruska nemohli odletieť ďalší dvaja aktivisti. Jeden bol odrazu obvinený z vraždy, na ďalšieho zaútočil akýsi „opilec“ a polícia zatkla napadnutého aktivistu ako toho, kto výtržnosť inicioval.
Za posledné roky je v Rusku veľa prípadov nezákonných zadržaní a väznení, ktokoľvek sa môže ocitnúť v situácii, keď bude zatknutý, väznený, obvinený, ba aj súdený.
Nejde len o mňa. Ide o to, že toto všetko je neakceptovateľné. Musíme tomu vzdorovať a bojovať proti tomu.
Verzia pre tlač
