Imigrantov nechceme, ale úrad, ktorý sa má imigráciou zaoberať, si chováme ako v bavlnke. Rozpočet migračného úradu v rokoch 2010-2015 je spolu 17 185 081 eur. Z toho na zahraničné služobné cesty úrad vynaložil 146 260 eur. V súčasnosti má úrad 137 zamestnancov a disponuje 18 motorovými vozidlami. Najvyšší priznaný plat zamestnanca činí 2900 eur. K tomu ešte odmeny za „úsilie, vynaložené nad rámec bežných pracovných povinností“.
Migrantov nechceme, ale zamestnanci z migračného úradu chodia na zahraničné pracovné cesty. Načo? Veď oznámenie, že so zvyškom únie sa na tému prijímania migrantov nemienime baviť, sa dá poslať e-mailom z vrátnice ministerstva vnútra.
Keď sa prvý raz objavila informícia, že Slovensko by malo v rámci solidarity prijať necelých osemsto utečencov, naši ctení politici Smeru i niektorí ďalší sa okamžite naladili na negatívnu vlnu odporu. Sulík navyše v rámci svojej slobody, solidarity a liberálnosti oznámil, že Európa musí riešiť svoje problémy a nie starať sa o migrantov. Preložené do ľudskej reči: naplnený bachor a zavlažený gágor ktoréhokoľvek Európana sú podstatne dôležitejšie než ľudia, čo si zachraňujú holý život. Našťastie sú aj takí, čo si neosvojili rétoriku slovenskej krčmy.
Prvý, kto – načúvajúc hlasu krčmy – vyrazil do boja proti kvótam, je hneď premiér Fico. Mimochodom, europoslanci za Smer hlasovali za kvóty, takže je to akási smerácka schizofrénia. K Ficovi sa hneď pridal Kaliňák. Jeho hlúposti o hrozbe terorizmu nestoja ani za reč. Stačí azda toľko, že na zistenie reálneho rizika sú predsa tajné služby i medzinárodné orgány.
Slovenskí politici, česť výnimkám, sa dokážu rýchlo prispôsobiť názorovým trendom. Omnoho viac by však bolo potrebné dbať na to, aby sa bojom proti prípadnej hrozbe terorizmu zaoberali zložky, ktoré majú túto činnosť vo svojej náplni priamo zo zákona. SIS, polícia, vojenské spravodajstvo. Azda by sa už mohli menej venovať vymysleným kauzám, prípadne aj ich vymýšľaniu, a viac sa venovať tomu, čo je ich skutočnou úlohou.
Verzia pre tlač
