Najvážnejšie environmentálne problémy, ktorým ľudstvo dnes čelí, je nutné vyriešiť v najbližších dvoch, troch desaťročiach. Inak budeme čeliť ešte vážnejším následkom.
1. Klimatické zmeny
Klimatická zmena je momentálne najväčšou environmentálnou, sociálnou aj bezpečnostnou výzvou. Hlavnou príčinou je naša vysoká spotreba fosílnych palív, odlesňovanie, produkcia odpadov a neudržateľné poľnohospodárstvo. Rok 2014 bol najteplejší od začiatku meraní teplôt. Je takmer isté, že podobných najteplejších rokov bude pribúdať.
„Presadzujeme naliehavé riešenia pre ochranu klímy - prechod na nízko uhlíkovú ekonomiku, úspory energií, rozvoj obnoviteľných zdrojov, ochrana lesných ekosystémov a prechod na udržateľné poľnohospodárstvo,“ uviedol Pavol Široký, koordinátor klimatickej a energetickej kampane Greenpeace Slovensko.
2. Energetická bezpečnosť a slabé využívanie obnoviteľných zdrojov
Ďalším vážnym problémom je energetická bezpečnosť. Riešením energetickej bezpečnosti nie sú dlhodobé zmluvy o dodávkach ropy a jadrového paliva s Ruskom. Je to najmä udržateľné, regionálne využívanie obnoviteľných zdrojov a úspory energie.
„Slovensko je vo využívaní obnoviteľných zdrojov výrazne za priemerom Európskej únie. Obnoviteľné zdroje dodávajú únii asi 15 percent spotreby energií. Na Slovensku je to iba 10-11 percent. Takmer 90 percent energií dovážame zo zahraničia, najmä z Ruska. To nemá nič spoločné s energetickou bezpečnosťou,“ dodal Pavol Široký.
3. Ťažba ropy v Arktíde
Ľad v Arktíde sa v posledných desaťročiach roztápa rekordnou rýchlosťou. Veľké ropné koncerny v tom však nevidia nič iné, ako príležitosť dostať sa za každú cenu k ďalším ziskom. Je to začarovaný kruh – čím viac ropy sa spaľuje, tým rýchlejšie sa Arktída bude roztápať. To, čo sa deje v Arktíde, sa týka aj nás. Arktída významným spôsobom ovplyvňuje a stabilizuje počasie na celej severnej pologuli, teda aj na Slovensku.
4. Úbytok včiel
Včely a iné opeľovače potrebujeme pre zachovanie biodiverzity a svetovej potravinovej bezpečnosti. Odhaduje sa, že živočíchy opeľujú až 87,5 percent druhov kvitnúcich rastlín. Stav chovaných medonosných včiel sa výrazne znižuje. V Európe klesol medzi rokmi 1985-2005 o 25 percent. Pritom trend za predchádzajúce obdobie 20 rokov (1965-1985) bol opačný.
„Včely najviac oslabuje industriálne poľnohospodárstvo a rozsiahle monokultúry, klimatická zmena, choroby, parazity a používanie agresívnych pesticídov. Pomôcť im však môžeme aj malými zmenami, napríklad vysádzaním medonosných kvetov,“ uviedla Katarína Nikodemová, koordinátorka kampane za záchranu včiel.
5. Závislosť od pesticídov
Industriálny spôsob pestovania plodín neustále zvyšuje našu závislosť od používania chemických látok. Tie sú známe ako „prípravky na ochranu rastlín“. Pesticídy zo skupiny neonikotinoidov uviedli na trh koncom 80. rokov a odvtedy sa vedú spory o tom, či by sa ich použitie malo obmedziť.
Pre podozrenia z toxicity sa od roku 2013 zaviedlo čiastočné obmedzenie používania troch druhov neonikotinoidov. Závislosti od pesticídov by sme sa mali postupne zbaviť prechodom na nechemické formy ochrany proti škodcom. Podľa štatistík sa na Slovensku za rok 2013 spotrebovalo viac ako 4 tisíc ton pesticídov. Trend znižovania používania pesticídov zatiaľ nenastal.
(Text vychádza v spolupráci s Greenpeace Slovensko)
Verzia pre tlač
