Eritrejci neutekajú prioritne kvôli práci, ale pred krutým terorom.
Trh v meste Keren v Eritrei. Zdroj: Flickr/David Stanley
Reakcia Európy na utečeneckú krízu v Stredozemí je právom – aj keď oneskorene – zameraná na záchranu životov, konštatuje v redakčnom komentári denník The Guardian.
„Európa však rieši iba príznaky tejto krízy, nie jej príčiny. Hrozivým príkladom je Eritrea,“ upozorňuje britský denník. V tejto východoafrickej krajine žije šesť miliónov ľudí. „Dnes je jedným z najväčších zdrojov utečencov, ktorí sa vydávajú na nebezpečnú cestu do Sudánu a potom cez Líbyu až k pokusu dostať sa cez more k európskym brehom. V Eritrei nie je občianska vojna, ani tam nedošlo k vojenskej invázii. To, pred čím sa Eritrejci zúfalo snažia ujsť, je diktatúra, ktorá je takmer africkým ekvivalentom Severnej Kórey.“
Podľa analýzy OSN je v tejto krajine „všadeprítomný systém útlaku“ s cieľom „udržiavať celé obyvateľstvo v stave trvalej úzkosti“. Analýza OSN svedčí o tom, že v krajine sú obyvatelia vystavení mučeniu, svojvoľnému väzneniu, mnohí miznú bez stopy, mladí muži sú nútení slúžiť v armáde na neurčitú dobu, sú tam zriadené pracovné tábory a používajú sa nútené práce. Takýmito prostriedkami vládne prezident Isaias Afweerki už 23 rokov.
Európa doposiaľ označovala eritrejských utečencov ako ekonomických migrantov. Podľa britského denníka však takýto prístup treba zmeniť. „Eritrejci utekajú pred prenasledovaním a povinnosťou Európy je byť voči nim otvorenou.“ Európa by mala byť schopná rozpoznať skutočnosť, že Eritrea je „totalitný štát, ktorého občania neutekajú kvôli práci, alebo nie iba kvôli nej, ale utekajú pred skutočným terorom“, uzatvára denník The Guardian.
- (red)
Verzia pre tlač
