Šesťsto kilometrov dlhý ľudský reťazec od Vilniusu cez Rigu až po Tallin sa v auguste 1989 stal symbolom boja za slobodu pobaltských štátov proti Sovietskemu zväzu. „Ale ani viac ako dve desaťročia po tom, čo získali nezávislosť, sa nepodarilo vytvoriť medzi ich hlavnými mestami priame osobné vlakové spojenie, nehovoriac o chýbajúcom prepojení so zvyškom Európskej únie,“ konštatuje týždenník The Economist. Železničné trate vedú do Moskvy a do Petrohradu, energetické siete sú prepojené s ruskými sieťami a celé Pobaltie je silne závislé na ruskom plyne. Pobaltské štáty, aspoň čo sa týka infraštruktúry, zostávajú naďalej v ruskom „zajatí“.

Pripravovaný vlajkový projekt Európskej únie Rail Baltica, moderná vysokorýchlostná železnica spájajúca pobaltské štáty, by Pobaltie „o krok vzdialil od Ruska a priblížil k Európe“. Európsky komisár pre dopravu, Estónec Siim Kallas sníva o rýchlom dopravnom spojení medzi Tallinom a Berlínom. „Je to druh projektu, kde EÚ môže vytvoriť pridanú hodnotu tak, že chudobnejšie krajiny priblíži k priemyselnému srdcu Európy a vybuduje chýbajúce prepojenie, ktoré národné vlády nie sú schopné alebo ochotné financovať,“ pokračuje britský týždenník. Kallas sa chce sústrediť na deväť celoeurópskych koridorov a vytvoriť integrovanú sieť železníc, vodných ciest a námorných prístavov. Rail Baltica by bol úsek koridoru z Fínska do holandských a belgických prístavov.

Rail Baltica sa plánuje už do roku 1994. Projekt napreduje pomaly, navyše ho pribrzdila ekonomická kríza. Brzdí ho aj rivalita medzi pobaltskými štátmi. „Niekdajšiu jednotu ľudského reťazca vystriedala po získaní nezávislosti rivalita,“ poznamenáva The Economist.

V prípade projektu Rail Baltica ide v podstate o „darovaného koňa“: EÚ navrhla, že zaplatí 85 percent odhadovaných nákladov, t. j. 3,7 miliardy eur a zrejme poskytne aj výhodné úvery na zvyšok.

Podľa názoru mnohých hlavným problémom je, že niektorí miestni monopolní prepravcovia sú úzko prepojení s ruským monopolným prepravcom a zarábajú na doprave medzi pobaltskými prístavmi a Ruskom, Strednou Áziou a Čínou. Práve oni sa na nový projekt dívajú s nevôľou.

„Projekt cezhraničnej infraštruktúry však podporí rast a konkurencieschopnosť v rýchlo sa rozvíjajúcom regióne,“ pokračuje britský týzdenník, podľa ktorého tu ide aj o otázku spravodlivosti a bezpečnosti. „Chudobnejšia periféria Európy sa potrebuje lepšie začleniť do jednotného trhu.“ Na druhej strane „Rusko vedie obchodnú vojnu a snaží sa odradiť svojich susedov, predovšetkým Ukrajinu, od podpísania nových obchodných a asociačných dohôd s EÚ.“ Avšak „bručanie ruského medveďa je najsilnejším argumentom v prospech projektu Rail Baltica,“ pripomína The Economist.

• (red)