Žiadna udalosť v poslednom desaťročí nevystrašila Kremeľ viac než oranžová revolúcia na Ukrajine v roku 2004. „Teraz sa zdá, ako by sa Putinova nočná mora mala zopakovať,“ napísal denník Financial Times. Demonštranti zapĺňajú kyjevské Námestie nezávislosti a žiadajú, aby sa Ukrajina priblížila viac k EÚ, nie k Rusku.
Po tom, ako Ukrajina odstúpila od asociačnej dohody, Putin mohol oslavovať. Lenže masy demonštrantov ukazujú, že sú ochotné „vydržať aj silné mrazy a policajné obušky, než aby sa znovu mali ocitnúť hlboko vo sfére ruského vplyvu“. Práve od nich sa Moskva dočkala „ďalšieho nepríjemného prekvapenia“.
Proeurópske demonštrácie dostávajú ukrajinskú i ruskú vládu do nepríjemnej situácie. Ohrozujú existenciu súčasnej ukrajinskej vlády a zároveň ohrozujú sféru ruského vplyvu a Putinovu víziu o ruskej pozícii vo svete. Vzhľadom na geografickú polohu, veľkú rozlohu i hospodárske zdroje by Ukrajina mala byť klenotom ruskej stratégie vplyvu a kľúčom jeho zahraničnej politiky. Aj preto Putinovi na záleží Ukrajine viac než na Bielorusku.
Ukrajinská vláda sa poučila, že ak chce o budúcnosti krajiny rozhodovať bez ohľadu na názory obyvateľov, musí počítať s ich reakciou. Ak proti nim tvrdo zasiahne, utrpí tým reputácia Ukrajiny a vláde to môže iba uškodiť.
Pre Putina je boj o Ukrajinu nielen bojom o sféru vplyvu, ale aj civilizačným stretom. Skutočnosť, že ukrajinská stredná trieda sa viac prikláňa k západnej civilizácii viac než k Moskve, je pre ruských nacionalistov urážkou. Ak by sa stalo, že sa Ukrajina skutočne viac priblíži k Západu a vďaka tomu zlepší svoju ekonomickú situáciu i systém vlády, mohlo by to byť modelom aj pre Rusko. Lenže práve to je pre Putinove mocenské i osobné záujmy a pre jeho ideológiu najväčšou hrozbou, uzatvárajú britské noviny.
- (red; foto: Flickr/Ryan Anderson)
