Jeffrey Sachs bol presvedčený, že vie, ako oslobodiť svet od chudoby a biedy. Jeho plány skrachovali, konštatuje novinár a pedagóg z Kolumbijskej univerzity Howard W. French v článku pre Pacific Standard.
Frenchov článok je v podstate priblížením knihy Niny Munkovej „The Idealist. Jeffrey Sachs and the Quest to End Poverty“. Autorka knihy sleduje kroky ekonóma Sachsa, ktorý chcel dosiahnuť rozkvet niekoľkých afrických dedín a tak chcel dokázať, že je možná cesta z biedy a chudoby. Jeho plány však zlyhali.
Sachs na Kolumbijskej univerzite zriadil Inštitút Zeme, ktorý vypracoval 147-stranovú príručku, podľa ktorej sa mali riadiť aj koordinátori a lídri miestnych rozvojových programov. Financie poskytlo OSN z Rozvojového programu a pridali sa aj viacerí súkromní darcovia.
Sachsova predstava bola, že v priebehu piatich rokov sa budú realizovať veľké investície v potravinárstve, zdravotníctve, vzdelávaní a infraštruktúre, a potom sa už dediny dokážu zaobísť aj bez vonkajšej pomoci. Do programu sa zapojilo dvanásť afrických dedín.
Howard W. French vo svojom článku predkladá príklad kenskej dediny Dertu, jednej z tých, ktoré sa do projektu zapojili. Na tomto príklade ukazuje, že miestna spoločnosť nebola ochotná sa podriadiť Sachsovmu projektu a to napokon viedlo ku krachu jeho plánov. Podľa pôvodnej predstavy miestni chovatelia mali pokračovať v nomádskom chove zviera, ale teraz už mali zvieratá chovať aj pre trh, nielen pre seba. Po tom, ako dedina dostala v rámci programu rôzne druhy pomoci, prisťahovalo sa sem množstvo ľudí aj zo vzdialenejších oblastí. Dedina sa stala domovom pre veľké množstvo obyvateľov, preto museli narýchlo postaviť obydlia. Medzi obydliami sa hromadili odpadky, takže nakoniec sa cez dedinu už len ťažko dalo prechádzať. Medzi miestnymi obyvateľmi občas vypukli bitky o rôzne zo západu prichádzajúce produkty. Do New Yorku písali nereálne správy, ktoré vyzneli omnoho pozitívnejšie než bola realita. Z New Yorku na základe týchto nereálnych správ prichádzali ďalšie inštrukcie, ktoré však už, samozrejme, neboli realizovateľné.
Keď po čase problémy naplno prepukli, Sach začal konať spontánne. Najprv chcel generovať cestovný ruch, potom zas chcel miestnych poľnohospodárov preorientovať na exportujúcich pestovateľov a podnikateľov.
Uvedená kniha je akoby príbehom postupného sklamania French v článku ostro kritizuje Sachsa za to, že si nepriznal neúspech a dokonca sa chcel stať šéfom Svetovej banky.
Uvedená kniha je akoby príbehom postupného sklamania niekdajšieho nadšenca. Na margo knihy i Sachsovho príbehu French konštatuje, že Sachs v podstate dopadol rovnako ako mnohí pred ním. Afrika je plná skrachovaných rozvojových programov, no ich autori ani realizátori si neúspech nikdy nepriznajú.
Stojí za zmienku, že Sachs neúspešne radil aj v posttotalitnej transformácii v Poľsku, podobne radil aj Borisovi Jeľcinovi, pričom jeho rady Rusko takmer priviedli k úplnému ekonomickému krachu.
-
(red; foto: Flickr/P. Casier)
