Dátové centrum NSA v Utahu. Foto: Flickr.
Keď v nemeckej tlači začala aféra s americkými odposluchmi utíchať, ruský prezident sa postaral o to, aby sa téma znovu rozprúdila. Komentár poľského denníka Gazeta Wyborcza upozorňuje, že ruský prezident vrazil „klin medzi dvoch spojencov“, aby mohol doma ukázať, ako hlboko Západ klesol. Zašiel však priďaleko, pretože „dnes už nik nepochybuje, že Snowden sa stal bábkou Kremľa“.
Problém je však v tom, „Snowden nie je ruským výtvorom“, ale výtvorom americkej NSA, „posadnutej túžbou špehovať všetkých a všade“. A nik nevie, aké informácie má ešte Snowden v talóne.
Podľa poľského komentára sú však reakcie EÚ na aféru „dosť pokrytecké“. Samotné európske výzvedné služby sledujú internetové aktivity podobným spôsobom ako NSA, a navyše vzájomne sa koordinujú a informujú o tom, ako obísť európske zákony. A popri tom špehujú aj Američanov.
Ak dnes Berlín a Paríž rokujú s Washingtonom o dohodách zakazujúcich vzájomnú špionáž, treba povedať, že to nestačí. „Potrebujeme takúto zmluvu medzi celou EÚ a USA. Pred špionážou musia byť chránení všetci obyvatelia EÚ, nie len najväčších členských štátov,“ upozorňuje komentár.
To však neznamená, že Európa sa má vzdať boja proti terorizmu. Vonkoncom nie. Spravodajské služby majú samozrejme monitorovať podozrivé osoby, ale v medziach zákona. A ak by bola pravda, že v Európe už existuje akési konzorcium spravodajských služieb, ktoré monitoruje našu komunikáciu, „treba mu stanoviť jasné hranice“ a „lepšie ho kontrolovať“.
Aféra s odpočúvaniami však „ponúka aj príležitosť aktualizovať transatlantické vzťahy“. Európa a Amerika musia nájsť „nové oblasti pre užšiu spoluprácu“. Akékoľvek ochladenie vzťahov a oslabenie spolupráce by bolo len vodou na mlyn Moskvy i Pekingu.
„Máme právo sa na Ameriku hnevať. Ale nesmieme s ňou prestať komunikovať. Koniec koncov sme jedna rodina,“ pripomína komentár poľského denníka Gazeta Wyborcza.
- (red)
