Aj keď sa Andrej Babiš stal jedným z najbohatších ľudí v Čechách, česká elita týmto bývalým komunistom a agentom ŠtB opovrhovala. Chýbala mu spoločenská prestíž. Pre vstup do politiky ho tak motivovala najmä snaha všetkým to ukázať, myslí si šéfredaktor štvrťročníku Demokratický střed Tomáš Fošum. Skrátený text.
Novým dominujúcim mužom českej politiky sa stal Andrej Babiš. Zachmúrený, šedý vlk s problematickou komunistickou minulosťou, neľútostný biznismen, ktorý si myslí, že štát možno riadiť ako firmu. Nemožno.
Dlho sa zdalo, že sa v politike zosmiešni. Skutočne „prskal ako Pepík v krčme“, ako výstižne pred dvomi rokmi napísal vtedy nezávislý komentátor, dnes Babišov spolupracovník Martin Komárek. S každým ďalším televíznym vystúpením sa zdalo, že sa musí zničiť. Skákal ľuďom do reči, chvíľami vyzeral ako cvok. Ešte v minuloročných senátnych voľbách ním podporovaní kandidáti celkom prepadli. Lenže stačili americkí poradcovia, profesionálne vedená kampaň, totálny rozvrat stredopravej koaličnej vlády začatý policajným zásahom, Babišova cieľavedomosť a ochota na sebe pracovať, a všetko je inak.
Teraz je Andrej Babiš v ideálnej pozícii. ODS a TOP 09 si lížu rany po výraznej strate hlasov oproti minulým voľbám. ČSSD zostane rozpoltená, na čom v blízkej budúcnosti nič nezmení ani odstránenie Michala Haška z vedenia strany. Komunisti síce vo voľbách získali, ale nikto ich nepotrebuje, azda okrem ČSSD. Obskúrne hnutie Tomia Okamuru bude asi tak vplyvné, ako boli kedysi Sládkovci. KDU-ČSL síce sníva svoj sen o CDU-CSU, ale to sa nezdá byť v českej spoločnosti reálne. Babiš je „nový“ a politikou „nezašpinený“. Napriek všetkým rizikám spojeným s jeho osobou ho treba zaťažiť vládnou zodpovednosťou.
Ľudia sa musia presvedčiť, že Andrej Babiš nie je spasiteľ. Je totiž veľmi pravdepodobné, že prípadná koaličná vláda s Babišovou účasťou bude sužovaná spormi. Majiteľ Agrofertu je zvyknutý rozhodovať a tvrdo vyjednávať, pričom nie je zvyknutý prehrávať. Stačí si spomenúť, ako postupoval pri svojich rôznych akvizíciách. Keď verejne vyhlásil, že nejakú firmu nekúpi, dosť často bola za pár dní jeho. Vie blafovať, čo napokon predvádza aj v politike, keď sa netají tým, že nemá cenu spisovať nejaké volebné programy.
S takto nevypočítateľným partnerom sa bude vládnuť veľmi ťažko, ale v opozícii by bol ďaleko nebezpečnejší.
Prečo vlastne vstúpil do politiky? Určite nie výlučne kvôli obchodným záujmom. Motivuje ho predovšetkým snaha všetkým to ukázať. Napriek to, že sa v priebehu dvadsiatich rokov stal jedným z najbohatších ľudí v tejto krajine, stále predstavoval pre tunajšie elity páriu – bývalý komunista a eštebák, ktorý k svojmu majetku prišiel ktovie ako. Skrátka Babišovi chýbala spoločenská prestíž. Navyše vstup do politiky pre neho predstavuje novú životnú výzvu. Dokázal vystihnúť okamih, keď komunistická minulosť už pre väčšinu spoločnosti nepredstavuje neprekonateľnú záťaž.
Veľkým mínusom Andreja Babiša je však fakt, že buď nerozumie liberálnej demokracii, alebo ju chce zničiť.
Babiš sa tvári ako úspešný človek, ktorý vybudoval svoju firmu od nuly. To však nie je pravda, pretože na začiatku za problematických okolností prevzal biznis jednej zo štátnych firiem zahraničného obchodu.
Liberálnu demokraciu podmieňujú sloboda prejavu a nezávislosť médií. Babiš ako mocný podnikateľ a politik tak predsa nemôže vlastniť dvoje vplyvných novín! Ak by boli jeho úmysly počestné, okamžite by sa vydavateľstva Mafra zbavil. Z obchodného hľadiska totiž jeho nedávna akvizícia vzhľadom na klesajúci predaj novín nedáva zmysel. Takto len prispieva ku kríze na českom mediálnom trhu, kde už s výnimkou ľavicového Práva neexistuje seriózny celoštátny denník bez nespochybniteľného vlastníka.
Podobne ako sa choré telo bráni horúčkou pred zákerným vírusom, aj prípadné autoritárske tendencie kohokoľvek z politikov by mali podnietiť občiansku spoločnosť k obrannej reakcii. Tu spočíva veľká šanca pre dve stredopravé strany, ktoré v minulých rokoch vládli a teraz dostali šancu na rekonvalescenciu v opozícii. Spoločnosti by najviac prospeli tým, keby sa prestali navzájom požierať a pokúsili sa spojenými silami vybudovať nejaký zmysluplný projekt pre ľudí, ktorí považujú svoju krajinu za neoddeliteľnú súčasť Západu, a to nielen formálne skrze členstvo v NATO a EÚ. S chuťou do toho, horúčka už stúpa.
