Úryvky z článku, ktorý Karel Čapek publikoval v roku 1925:
Je nás dosť, ktorí nechávame politiku iným, pretože robíme niečo iné; robíme svoju prácu a veríme, že to najlepšie, čo môžeme, robíme práve prostredníctvom svojho povolania. Neznamená to, že by sme sa o politiku nezaujímali. Ak hovoríme, že chceme mať od politiky pokoj, znamená to niečo veľmi vážne: že chceme, aby politika bola v poriadku; aby nás neotravovala nad našimi pracovnými stolmi; aby nás neponižovala.
Radi by sme dôverovali politikom tak, ako dôverujeme železnici, že nás povezie tam, kam sme si kúpili lístok.
Máme ponižujúce vedomie, že politici si s nami robia, čo sa im zachce. Sme im dobrí len na to, aby sme im odovzdali hlas; všetko ostatné, čo sa nám dostáva, je politická bezmoc. Znesieš takúto bezmoc, pokiaľ je demokracia v poriadku; ale dusí ťa to, keď si uvedomuješ, že demokracia ide zlými cestami.
Chystáte ponižujúcu volebnú reformu, ktorá z nás občanov urobí dŕžavu strán. Ako sa máme brániť my jednotlivci, proti vám, stranám?
Nehovoríte za nás; len o nás uzatvárate dohody. Medzi nami a vami je priepasť, ktorá sa nenaplní rečami na straníckych zasadnutiach ani vopred napísanými a dohodnutými rezolúciami.
Ponižuje nás, že volíme poslancov, ktorí nie sú našimi poslancami; že zverujeme celú moc v štáte parlamentu, ktorý už nie je parlamentom; že v našom mene sa robia zákony a reformy, ktoré nie sú dobrými zákonmi a reformami. Pre nás, ktorí nie sme politikmi, je demokracia určitý systém kreditu; voľbou tej alebo onej strany zverujeme jej náš morálny súhlas; ponižuje nás, ak je zneužitý k nedobrým veciam.
Ponižuje nás osobná úroveň mnohých, z ktorých strany urobili vládcov nad vecami národa. Ponižuje nás forma i duch politiky, ktorá vládne pomocou nečistých kompromisov medzi bezohľadnými záujmami.
Sme veľmi bezmocní; ale je nás veľa. Nemáme nič, len ten náš hlas, pokiaľ aj ten nám koaličná demokracia nevezme; avšak aj ten bezmocný hlas znamená veľa, pretože ním dávame mravný súhlas, aby veci zostali po starom alebo aby sa napriek všetkému skúsilo zmeniť ich. Je to vec kreditu; my, čo sme len občania, zverujeme istú mravnú hodnotu ľuďom, ktorí s ňou majú hospodáriť. Naša politika (hovorím stále o nás, ktorí nechávame politiku iným) je jednoducho otázka dôvery; naše politická činnosť je obmedzená na úkon, ktorým zverujeme iným plnú moc, aby konali za nás.
Ak niečo potrebujeme, je to pracovať … proti nekompetentnosti, proti politike za zatvorenými dverami; proti všemohúcnosti ústredných straníckych orgánov, proti nášmu poníženiu; proti úpadku demokracie. My, bežní občania, nechceme vládnuť; my chceme len dôverovať. ■
