Dnes máme na Slovensku 900 tisíc obyvateľov nad 60 rokov, pričom tých nad 65 rokov, ktorých už nazývame seniormi, tvorí 12,7 % populácie. V roku 2035 bude podiel produktívnych ľudí na jedného seniora už nie 4:1, ale 2:1.
Systém chráni poisťovne, nie seniorov
V sociálnych zariadeniach na Slovensku sa realizuje mesačne 1,5 milióna zdravotníckych úkonov. Zdravotné poisťovne ich však sociálnym zariadeniam nepreplácajú. Nemožno sa teda diviť, že v systéme dlhodobej starostlivosti o seniorov je tak málo zdrojov.
V roku 2009, keď už bolo známe, že počet seniorov rastie o 1,65 %, počet geriatrických lôžok v nemocniciach sa znížil o 18,51 %. Seniori však nezmizli. Premiestnili sa do sociálnych zariadení, kde však už sociálne poisťovne za úkony neplatili. Rozhodnutie ministerstva zdravotníctva teda nepomohlo zlepšiť starostlivosť o seniorov, zato však pomohlo šetriť zdroje zdravotných poisťovní.
Samosprávy ako gubernie
Zákon o sociálnych službách, ktorý je v praxi päť rokov, bude novelizovaný už piaty raz. V máji 2010 ústavný súd skonštatoval protiústavnosť tohto zákona, pretože znevýhodňoval neverejných poskytovateľov služieb a teda ich klientov. Napriek následnej novele, podľa ktorej má už klient právo si vybrať poskytovateľa sociálnej služby, sa vo viacerých krajoch toto právo v praxi nerešpektuje.
Zákon bol síce v protiústavnosti opravený, ale prax zostáva krivá. Kraje svoje nápady zahrnú do vlastných nariadení alebo do pravidiel vyúčtovania, ktoré dajú schváliť krajskému zastupiteľstvu a od toho okamihu sú pre poskytovateľov záväzné. A v praxi sa dostávajú nad zákon, je to neprípustné. Samosprávy sa správajú ako gubernie. Poskytovateľ sociálnych služieb je tak nútený dodržať nariadenia kraja a tak vlastne porušiť zákon!
Dotácia v odkázanosti by podľa návrhu novely zákona mala byť štátnou dávkou a nemala by byť už vyplácaná cez samosprávne orgány. Navyše by malo ísť o obligatórnu dávku, čo znamená, že dotácia by po získaní rozhodnutia o odkázanosti bola okamžitá. O tejto zmene uvažovala už vláda Ivety Radičovej, narazila však na odpor samospráv. Prax priniesla množstvo dôkazov o svojvôli samospráv a jej úradníkov a tento stav už bol neudržateľný.
Novela by mala zaviesť aj preplácanie niektorých zdravotníckych úkonov v sociálnych zariadenia. Ak to však explicitne neprikáže, tak to nebude mať žiaden význam.
V Českej republike sú preplácané zdravotnými poisťovňami všetky zdravotnícke úkony, ktoré sa v sociálnych zariadeniach robia. V Nemecku je dávka v odkázanosti vyplácaná z Fondu odkázanosti, ktorý je zriadený pri zdravotnej poisťovni.
Hrozby a protirečenia
Vláda chce novelou zakázať umiestňovať seniorov do zariadení so statusom Domov sociálnych služieb (DSS). V súčasnosti je však veľká väčšina seniorov umiestnená práve v týchto zariadeniach. Súčasné DSS budú podľa rezortu prekvalifikované na Zariadenia pre seniorov (ZPS). Lenže podľa tej istej novely v ZPS má byť v rámci decentralizácie umiestnených najviac 22 klientov! Pri nutnosti zabezpečiť nepretržitú starostlivosť a pri dodržiavaní Zákonníka práce by išlo o zariadenia s 22 klientmi a 20 zamestnancami, to znamená, že reálne náklady na jedného klienta a teda platba za službu vyjde zhruba na 3333 eur. Možno v Nemecku prijateľná suma, ale na Slovensku absurdná.
Podľa vyjadrenia rezortu ide vraj o normu Európskej únie. Lenže aj Nemecko je v tej istej EÚ a bežne tam prevádzkujú domovy pre seniorov o počte minimálne 80 klientov (lebo inak to pre nich nie je efektívne), pričom príjem na jedného klienta mesačne je približne 3360 eur, takže takéto zdôvodnenie nezmyslom. Nemôžu pre nás platiť európskejšie normy než pre Nemcov, pričom naši dôchodcovia zďaleka nedosahujú európsky a už vôbec nie nemecký dôchodok a naše opatrovateľky nemajú európske platy.
Tvorcovia novely jedným dychom tiež tvrdia, že nebudú môcť vznikať nové ZPS a ani sa nebude môcť zvyšovať kapacita tých súčasných. Kam teda pôjdu seniori z DSS?
(Ilustr. foto: Flickr)
