Aj keď sa rozhodnutie Ukrajiny nepodpísať asociačnú dohodu s Európskou úniou môže zdať ako zlyhanie európskej politiky, nie je to tak. Toto rozhodnutie len potvrdilo, aká hra sa dnes za východnou hranicou únie v skutočnosti hrá, tvrdí Jan Tchechau, riaditeľ bruselskej pobočky washingtonského think-tanku Carnegie Endowment. Rusko svojím prístupom v skutočnosti „povýšilo východné partnerstvo z technokratického projektu spolupráce na geopolitické súperenie“.
Odstúpenie Ukrajiny nie je porážkou únie aj preto, lebo „prvýkrát od vzniku Východného partnerstva v roku 2009 EÚ neustúpila, ale rozhodla sa výzvu prijať“.
Vďaka tomu, že Nemecko zaujalo v otázke Východného partnerstva aktívny prístup a principiálny postoj, sa táto iniciatíva zmenila z bezvýznamnej zábavy na celoeurópske úsilie.
Ukrajinská politická reprezentácia už niekoľko rokov lavíruje medzi Ruskom a Západom. Nateraz usúdila, že „čas na zmenu ešte nenastal“, myslí sa Jan Tchechau. Ukrajinská oligarchia sa v tejto chvíli bojí bližšie sa primknúť k jednej alebo druhej strane, pretože v tom vidí ohrozenie svojho spôsobu podnikania. „Ten je v politicky krehkom prostredí založený predovšetkým na bohatnutí zo starostlivo udržiavaného mocenského monopolu.“ Pre ukrajinských oligarchov je v tejto chvíli udržanie status quo výhodnejšie než zblíženie sa s EÚ.
Pre EÚ to nie je porážka, ale konfrontácia s realitou a skúškou jednoty. Únia zároveň prinútila Rusko pred celým svetom ukázať, že svojich susedov dokáže presvedčiť len vydieraním.
Teraz však EÚ nad Ukrajinou nesmie lámať palicu. To, čo sa deje dnes, vonkoncom nie je koniec diplomatickej hry o východ Európy, ale stále len jej začiatok. Ak bude EÚ opakovane ponúkať integračný a trhový model, ktorý bude aj pre Ukrajinu politicky aj ekonomicky stále zaujímavý, napokon v tomto geopolitickom zápase zvíťazí, tvrdí Jan Tchechau.
-
(red)
