Zbojníci sa delia na úspešných a neúspešných. Tí úspešní si užívajú svoje dobyté územie oplotené vysokým nepriehľadným múrom, najlepšie z kameňa alebo s vystuženým železom. K tomu kamery, nepriestrelné sklá s tmavými fóliami a naokolo súkromná ochranka. Vrcholom úspechu je stav Ctihodnosti, možnosť odfotiť sa s politikmi, pretože sa s nimi stretávajú často, niektorí sa aj vyobjímajú, vzájomne obdivujú. Potichu povedia: Pozrite sa, aj tento je už môj. Konšpiračné byty sú na to vhodné, tam sa delí stará korisť a kujú sa plány na novú. A keď sa už pominula, keď je už stratová, treba sa jej elegantne zbaviť, napríklad predať ju štátu, a „istotám“ nahovoriť, že to bude pre ich dobro.

Odpočúvali nás? Kamaráti to zmetú zo stola. Napokon veď to sme neboli my, to bol len hlas podobný nášmu a fotka je fotomontáž! Chladená kola je najlepšia, teplá je nechutná.

Neúspešní zbojníci zväčša končia na dne. Na dne jazera, kedysi aj v sude alebo v kyseline.

Dnes sa už likvidátori takto namáhať nemusia. Teatrálne šírenie všeobecného strachu je dnes akože normálne. No najmä pôsobivé a účelné. A nielen voči konkurentom, ale paušálne, celospoločensky, voči všetkým, čo stoja na opačnom brehu.

• Miroslav Ferkl