Putin vyčerpáva ruské rezervné fondy. Rusku hrozí v dôsledku horúčkovitého zbrojenia a vojen na Ukrajine a v Sýrii finančný bankrot, rozklad ekonomiky a chudoba, píše v britskom denníku The Telegraph z Moskvy jeho ekonomický redaktor Ambrose Evans-Pritchard. Úryvky z textu.
Rusku dochádzajú peniaze. Vladimir Putin svojim strategickým hazardom vyčerpáva posledné rezervné fondy Kremľa. Tri veľké ratingové agentúry signalizujú v posledných dňoch v súvislosti s Ruskom poplach a varujú, že verejné financie Ruska sa rýchlo zmenšujú.
Pokým Saudská Arábia poskytuje prebytok ropy, nie je nádej na zvýšenie ceny ropy. Rusko nemá možnosť si požičiavať peniaze za prijateľný úrok. Ratingová agentúra Standard & Poor konštatuje, že tento rok rozpočtový deficit Ruska dosiahne 4,4 percenta HDP. Vláda vyčlenila ďalších 40 miliárd dolárov na záchranu bánk.
Deficity tohto rozsahu dokážu zvládať iba bohaté ekonomiky s veľkými kapitálovými trhmi. Iná je však situácia Ruska uprostred poklesu cien komodít a geopolitického konfliktu so Západom. Príjmy z ropy a zemného plynu pokrývajú len polovicu štátneho rozpočtu.
„Ku koncu budúceho roka nebudú už žiadne peniaze v ropnom rezervnom fonde,“ povedal Lubomir Mitov zo spoločnosti Unicredit. Ministerstvo financií priznáva, že pri súčasnej politike budú finančné prostriedky za šestnásť mesiacov vyčerpané.
Alexej Kudrin, bývalý minister financií, pre nesúhlas so zvyšujúcim sa ruským zbrojením odstúpil v roku 2011 z funkcie. V tom čase povedal, že zvýšené ruské zbrojenie vyčerpá štátny rozpočet. Súčasný vývoj mu dáva za pravdu.
Rusko masívne zbrojí, zvyšuje výdavky na armádu na 5 percent HDP a riskuje finančný bankrot. Štokholmský International Peace Research Institute uviedol, že vojenský rozpočet Ruska na rok 2014 v reálnych číslach vzrástol o 8,1 percent. Tohto roku majú ruské výdavky na zbrojenie stúpnuť o ďalších 15 percent. Je to zvláštna ambícia v dobe, keď je ruská ekonomika v hlbokej kríze; za posledných dvanásť mesiacov sa prepadla o 4,6 percent.
Diplomati tvrdia, že vojny v Sýrii a na Ukrajine likvidujú ruský rozpočet.
Putin tvrdí, že má eso v rukáve: obmedzí dovoz a bude sa spoliehať na priemyselnú sebestačnosť, teda výlučne na domácu priemyselnú výrobu.
Ruskí ekonómovia však varujú, že ani zďaleka nie je jasné, či krajina môže zvládnuť takýto náhly obrat a stavanie na priemyselnej sebestačnosti.
Vladislav Inozemcev z Centra postindustriálnych štúdií v Moskve, upozorňuje, že pravdepodobným dôsledkom bude schudobnenie a úpadok, ktorý skončí odchodom z globálneho obchodného systému. „To nás vedie ku kvázisovietskej ekonomike, izolovanej od sveta a hrdej na svoju sebestačnosť, k rozpadávajúcej sa ekonomike, keď sa pokles životnej úrovne bude kompenzovať všadeprítomnou propagandou,“ uviedol Inozemcev.
Putin počíta s tým, že päťdesiatpercentná devalvácia rubľa od roku 2014 obnoví konkurencieschopnosť a vyvolá renesanciu ruského priemyslu. Oleg Deripaska, šéf Ruského hliníkárenského holdingu, sa však vyjadril, že je len zbožným želaním, aby lacný rubeľ naštartoval ekonomiku uviaznutú v spleti byrokracie.
Prieskumy verejnej mienky vykazujú stále vysokú mieru Putinovej popularity, no dopad krízy sa naplno začína prejavovať až teraz. Putin už nemôže odkladať rozhodnutie medzi zbraňami a maslom. Za posledný rok poklesli reálne platy o 9,8 percent. Ceny potravín vzrástli o 17 percent.
„Opäť sme sa stali krajinou chudobných,“ uviedol Ivan Starikov, bývalý námestník ministra hospodárstva.
(Zdroj ilustr. obr.: Flickr/rizobreaker)
Verzia pre tlač
