Odmietať utečencov je verbovací dar pre islamistických extrémistov, píše americká expertka pre národnú bezpečnosť Rosa Brooksová na stránkach Foreign Policy.
Paríž deň „po“. (Zdroj: Flickr / Maya-Anaïs Yataghéne)
V reakcii na parížske útoky sa politici predháňali v silných a odsudzujúcich prívlastkoch: „poburujúce“ a „strašné“ (Barack Obama), „hrozné“ a „zbabelé“ (Francois Hollande), „barbarské (indický premiér Narendra Modi), „opovrhnutiahodné“ (generálny tajomník OSN Pan Ki-mun), „ohavné“, „hnusné“ (John Kerry).
Parížske útoky si, samozrejme, zasluhujú odsúdenie a právom sú takto označované, no v skutočnosti nie sú prekvapivé, upozorňuje Rosa Brooksová.
Občasné útoky teroristov proti Západu sú zákonité, a podľa americkej expertky to tak bude zrejme aj v nasledujúcich desaťročiach. „Ak chceme znížiť dlhodobé riziká terorizmu a zároveň nechceme, aby západná spoločnosť upadla do karikatúry seba samej, potrebujeme prestať vnímať terorizmus ako niečo šokujúce a obludné. Mali by sme o ňom uvažovať ako dlhodobom probléme, ktorý sa musíme naučiť zvládať, namiesto prehlásení o jeho porazení.”
Hranice sú priepustné
Spojené štáty majú vyše 150 tisíc kilometrov pobrežia. Grécko má šesťtisíc ostrovov a 15 tisíc kilometrov pobrežia. Z Iraku a Sýrie možno peši dôjsť do Turecka a z Turecka do Bulharska. Na americké letiská ročne prilieta 800 miliónov ľudí, na európske 1,7 miliardy.
„Žiadny múr nebude dostatočne dlhý ani vysoký, aby niekomu zabránil v príchode, a pohraničné stráže tiež nedokážu monitorovať každú piaď pobrežia alebo hranice,“ pokračuje americká expertka.
Hrozba prichádza znútra
Útoky v Londýne roku 2005 vykonali britskí občania. Útok na bostonský maratón spáchal americký občan s trvalým pobytom v USA. Väčšina útočníkov v Paríži boli francúzski občania. Brooksová upozorńuje, že útoky nepáchajú noví imigranti.
„V každej krajine sú nejakí rozhnevaní mladí muži a internet im ponúka množstvo ideológií na ospravedlnenie akejkoľvek nenávisti.“ Posilňovanie pohraničných stráží, ani neprijatie utečencov, čo utekajú pre terorom a vojnou „nepomôže, keď je hrozba už vnútri“.
Špehovanie občanov v boji proti terorizmu nepomôže
Spojené štáty už sledujú skoro celú planétu a to isté robí polovica vlád v Európe. „Problém je, že čím viac dát zhromažďujete, tým ťažšie je oddeliť signál od šumu,“ upozorňuje ďalej Brooksová. Pri obrovskom množstve dát nemôžu byť analyzované všetky a vytvára sa aj veľa falošných poplachov, čím sa stráca veľa času.
„Dáta z pouličných kamier, emailov a podobne sú najužitočnejšie po útoku: v okamihu, keď úrady vedia, koho hľadajú, môžu spätne zistiť, ako došlo k útoku, a môžu tiež odhaliť prepojenia ľudí spojených s útokom. Zväčša sa však pripravované útoky vopred odhaľujú v dôsledku dobrej vyšetrovacej práce polície, vďaka bdelým komunitám a tiež vďaka chybám teroristov.“
Ani prípadná porážka Islamského štátu neukončí hrozbu terorizmu
Upnutie sa na Islamský štát považuje Brooksová za chybu, pretože Islamský štát nie je jediným páchateľom násilia a útokov. Upozorňuje aj na ďalšie organizácie, ktoré sú dokonca ešte militantnejšie, napríklad Boko Haram v Nigérii. Práve Boko Haram je dnes najnebezpečnejšia teroristická organizácia na svete. Donedávna bola najnebezpečnejšou Al-Kajda, ktorá mala na svedomí útoky z 11. septembra 2011 a tiež atentáty v Londýne a Madride. Pred Al-Kajdou tam bol Hizballáh a Hamas, pred Hamasom Abú Nidal a ďalšie frakcie.
Nie sú to však len moslimskí teroristi. Pravicoví extrémisti v USA ročne zabíjajú viac ľudí než džihádisti. V Nórsku roku 2011 Breivik útočil sám a usmrtil 77 ľudí. V októbri 2012 usmrtili v Barme tamojší extrémisti 70 ľudí, vrátane 28 detí.
„Od roku 2006 viac ako polovicu všetkých teroristických útokov a ich obetí na Západe majú na svedomí neislamskí osamelí útočníci,“ dodáva Brooksová.
Štatisticky je terorizmus menšou hrozbou
Teroristické útoky sú priam na dennom poriadku v krajinách zmietaných ozbrojenými konfliktmi, ako Sýria, Irak Nigéria, Afganistan, Južný Sudán a podobne. Hoci to nie je útecha, najmä nie pre rodiny obetí, ale podľa Globálneho indexu terorizmu v rokoch 2000-2014 zo všetkých teroristických útokov vo svete bolo iba 2,6 percent spáchaných v západných krajinách.
Kto žije na Západe, je omnoho viac vystavený iným hrozbám a nehodám. Napríklad v USA je každoročne spáchaných 16 tisíc vrážd a 34 tisíc ľudí zomrie pri autonehodách, vyberá niekoľko štatistických údajov Brooksová.
Globálne otepľovanie zrejme vyvolá ďalšiu krízu
História Západu je rovnako krvavá ako história súčasného Blízkeho východu. No západný svet nikdy nebol bezpečnejší než dnes a nikdy v minulosti tu nebola taká vysoká životná úroveň.
Súčasná utečenecká kríza podľa Brooksovej ukázala Európe, čo sa môže stať, keď veľký počet ľudí začne utekať z jedného regiónu do druhého. Európu náhle zaplavil prílev asi 750 tisíc utečencov. „Predstavte si, čo sa môže udiať o niekoľko desaťročí, keď globálne otepľovanie a klimatické zmeny vyvolajú nové konflikty o zdroje a množstvo ľudí sa dá do pohybu za lepším životom. Podľa jednej nedávnej bude koncom 21. storočia pravdepodobne Blízky východ v dôsledku veľkých horúčav neobývateľný. Čo potom?“
Odmietať utečencov je verbovací dar pre extrémistov
Niektoré krajiny chcú zavrieť svoje dvere pred zúfalými moslimskými rodinami, ktoré hľadajú prístrešie a mier, len preto, že medzi nimi môže byť zopár extrémistov. „Lepší verbovací dar militantní islamistickí extrémisti už ani nemohli dostať,“ tvrdí americká profesorka práva.
čo sa týka vojenských útokov, tie môžu hrať určitú rolu, ale čo bude s tým vákuom v Sýrii, pýta sa Brooksová, keď sa zbavíme Islamského štátu alebo prezidenta Asada?
Terorizmus je problém, nad ktorým nemožno vyhrať, no možno ho riešiť
„Nemôžem uveriť, že je stále potrebné dookola opakovať: Vojnu proti terorizmu nemožno vyhrať o nič viac ako boj proti kriminalite či drogám,“ uviedla ďalej Brooksová. Tvrdí, že aj keď nemôžeme odstrániť všetky riziká terorizmu, môžeme prijať „rozumné politiky, ktoré pomôžu znížiť riziko útokov a ich mieru“. Ak budeme v našom prístupe kreatívnejší, nájdeme spôsob, ako útoky sťažiť a urobiť ich menej výhodným pre ich aktérov.
„Štrnásť rokov po 11. septembri stále máme prekvapivo málo relevantných informácií o tom, ktoré protiteroristické postupy sú účinné a ktoré nie. Z veľkej časti preto, že vlády nefinancujú výskum v tejto oblasti. To sa musí zmeniť.“
Je nutné spôsobiť, aby terorizmus nebol výhodný
Štáty a jednotlivci používajú terorizmus, pretože je relatívne lacný a jednoduchý a pretože funguje. Útoky z 11. septembra boli pre Al-Kajdu obrovský úspech. Stáli USA miliardy dolárov: útoky ochromili burzy i leteckú dopravu a viedli k nákladné a zdĺhavým vojnám v Afganistane a Iraku.
Z pohľadu Islamského štátu fungujú parížske útoky rovnako: protiutečenecké nálady uľahčia ďalšie verbovanie do radov Islamského štátu a rozhodnutie viac bombardovať Islamský štát je pre neho výhrou, upozorňuje ďalej Brooksová.
Čo robiť?
Podľa Brooksovej by ďalšie náklady na bezpečnosť nemali siahať poza hranicu, za ktorou je prínos opatrení na bezpečnosť v porovnaní s nákladmi mizivý. Odporúča tiež viac sa zamerať na komunity, z ktorých extrémisti verbujú nových prívržencov. Informácie z týchto komunít môže mať neoceniteľnú hodnotu.
Ako užitočné vníma tiež podporu tých moslimských komunít, ktoré odmietajú extrémizmus a násilnícku interpretáciu koránu.
Najlacnejší a najľahší spôsob ako znížiť výhody terorizmu pre jeho aktérov a obmedziť tiež dôsledky terorizmu je však „prestať sa správať hystericky“.
„Čím viac budeme upadať do paniky a naše reakcie na terorizmus budú hysterické, tým viac terorizmu sa nám dostane,“ uzatvára expertka pre národnú bezpečnoť Rosa Brooksová.
Rosa Brooksová je profesorkou práva na Georgetownskej univerzite. Je expertkou na národnú bezpečnosť, terorizmus a zrútené štáty. V minulosti prešla viacerými poradnými funkciami v administratíve USA. V rokoch 2009-2011 pôsobila ako poradkyňa pre národnú bezpečnosť USA.
- (red)
