Dňa 21. novembra 1989 sa v priestoroch bohosloveckej fakulty v Bratislave objavili letáky pozývajúce študentov teológie na zhromaždenie pri soche Jána Hollého v tesnej blízkosti Dómu sv. Martina. Dekan fakulty a jeden zo zakladajúcich členov prorežimného kňazského združenia Pacem in terris Štefan Janega plagáty postrhával a študentov varoval, aby „nerobili hlúposti“. Napriek tomu sa pri soche zišlo asi 180 bohoslovcov z celkového počtu 347. Ako jediný z profesorov prišiel medzi nich prof. Alojz Martinec.

Študenti napísali list arcibiskupovi Sokolovi, v ktorom ho informovali, že sa pridávajú k študentom vysokých škôl a k spoločenským zmenám a vyzvali arcibiskupa Sokola, aby sa pridal na stranu pražských študentov. Arcibiskup Sokol na spoločenské dianie dovtedy nereagoval, až po tomto liste vydal vyhlásenie, v ktorom sa vyjadril, že sa pridáva ku všetkým, ktorí zásah zo 17. novembra 1989 odsúdili.

V ten istý deň sedemnásť duchovných zo združenia Pacem in terris (PiT) prijalo od ministra kultúry SSR čestné uznanie, čím jasne vyjadrili, na ktorej strane v tých pohnutých dňoch stoja. PiT bolo normalizačným nástrojom komunistického režimu vnútri samotnej cirkvi. Jeho členovia napríklad tlieskali Miroslavovi Válkovi v apríli 1988, ktorý na ich zasadnutí obhajoval zásah proti sviečkovej manifestácii.

Dňa 22. novembra sa konalo posledné plenárne zasadnutie PiT, ktoré viedol jeho predseda Ján Zabák (agent ŠtB s krycím menom Žitava). Podľa vtedajšieho denníka Ľud sa účastníci zasadnutia oboznámili s „aktuálnymi otázkami domáceho a medzinárodného politického života, so súčasnou ekologickou situáciou a s opatreniami na zlepšenie životného prostredia“. V kontexte novembrových udalostí to znie značne úsmevne.

Následne vystúpil v televízii Štefan Janega a ostro odsúdil študentské hnutie. Okrem toho sa Janega ako ordinár Nitrianskej diecézy vyhrážal kňazom suspendovaním, ak budú podporovať spoločenské zmeny.

Študenti teológie sa aktivizovali aj napriek vyhrážkam

Dňa 22. novembra študenti teológie spísali petíciu s požiadavkami v duchu spoločenských zmien. Petíciu podpísal aj rektor seminára Karol Bartal. Dekan fakulty Janega sa petíciu snažil prekaziť. O štyri dni neskôr znovu potvrdili, že sa pridávajú k spoločenskému pohybu a podporujú úsilie OF i VPN.

Dňa 22. novembra arcibiskup Sokol už pod silnejúcim tlakom vydal ďalšie vyhlásenie, v ktorom sa pripojil k spoločenským zmenám. O štyri dni neskôr vyzval k podpore VPN.

Vyhlásenie na podporu spoločenských zmien vydali aj kňazi Košickej, Spišskej i Nitrianskej diecézy. Nitriansky kňazi o. i. žiadali aj odluku cirkvi od štátu.

Dňa 30. novembra študenti listom znovu oslovili arcibiskupa Sokola a žiadali, aby boli z funkcií odvolaní exponenti združenia Pacem in terris prodekan bohosloveckej fakulty Jozef Krajči a tajomník Ladislav Ostrák. Študenti sa odmietli ďalej zúčastňovať na ich prednáškach. Popri tom žiadali aj odvolanie rektora kňazského seminára Karola Bartala a prefekta Karola Krajčiho. Funkciu 1. decembra dobrovoľne zložili Bartal (agent ŠtB s krycím menom Karol), Ostrák (agent ŠtB s krycím menom Seminár) aj Karol Krajči. Zvláštne bolo, že študenti nežiadali odvolanie dekana Janegu. Jediným vysvetlením je, že autori petície pochádzali z nitrianskej diecézy a študovali v záverečnom ročníku a Janega ako ordinár tejto diecézy ich mohol okamžite vylúčiť z fakulty.

Jozef Krajči (agent ŠtB s krycími menami Básnik a Jasný) narýchlo odcestoval na zájazd do zahraničia, aby sa vyhol podobným nepríjemným konfrontáciám. O tom, kto je Jozef Krajči, svedčí skutočnosť, že 25. marca 1988 v relácii Slovenského rozhlasu Kontakty vystupoval proti sviečkovej manifestácii a chválil štát ako sa stará o cirkev.

Sokol odmietal zmeny v cirkvi

Ešte 20. novembra sa uskutočnilo stretnutie kňazov trnavskej diecézy. Celé dopoludnie sa preberala téma katechizácie, t. j. náboženskej výučby detí. Popoludní, keď už situácia začínala byť napätá, Anton Srholec o jednom z rečníkov povedal, že rozpráva ako teológovia v ohrozenom Carihrade – vonku to vrie a oni o hierarchii anjelov. Keď Srholec povedal, že nastáva celospoločenský pohyb a kňazi sa tu bavia akoby nič a bez akéhokoľvek stanoviska, arcibiskup Sokol ho napadol, že nepochopil dôvod stretnutia. Srholec sa nakoniec vyslovil, že bude historickou hanbou, že cirkev stojí mimo celospoločenského pohybu.

Požiadavku umožniť kňazom kontakty so Západom arcibiskup Sokol odmietol. Podobne odmietol zriadiť kňazskú radu a tiež zapojiť laických aktivistov do diania v cirkvi. Na požiadavku umožniť kňazom štúdiá v zahraničí reagoval dokonca slovami, že o tom v apríli 1990 rozhodne ministerstvo kultúry.

Dňa 4. decembra 1990 sa uskutočnilo ďalšie stretnutie kňazov s arcibiskupom Sokolom v Trnave. Kňazi chceli riešiť situáciu na bohosloveckej fakulte, ďalej situáciu okolo prorežimného združenia Pacem in Terris a tiež situáciu na bratislavských farách, kde stále fungovali farári spolupracujúci s komunistickým režimom.

Arcibiskup Sokol opäť odmietol akúkoľvek debatu o týchto témach. Keď Pavol Flajžík tlmočil požiadavku Jána Čarnogurského a Františka Mikloška, aby cirkev oficiálne určila kňaza na kontakt s občianskym hnutím, ďalej, aby cirkev rozpustila Pacem in terris a aby žiadala zrušenie dozoru štátu nad cirkvou, Sokol odmietol o týchto veciach diskutovať a povedal, že on vie, čo sa deje a že on je v kontakte s občianskym hnutím, pretože bol u neho Ján Budaj. Na Srholcovu námietku, že arcibiskup sa nemá odvolávať na Budaja, ale mal by pamätať, aké významné postavenie má, Sokol opäť reagoval tak, že on vie, čo treba a on rozhodne, kedy, čo a ako bude. Keď potom Marián Červený prečítal návrh požiadaviek cirkvi, Sokol aj toto odbil slovami, že nič také nie je potrebné. A keď kňazi vyzvali Sokola, aby riešil mocenské postavenie členov Pacem in terris v cirkevnej štruktúre, opäť to odbil.

V tejto mimoriadne napätej situácii a po Sokolovej neochote k akýmkoľvek zmenám a po opakovaných útokoch voči Antonovi Srholcovi sa Srholec vzdal pôsobenia v bratislavskom kostole Blumentál. Arcibiskup Sokol to s potešením prijal.

Na stretnutie prišli s vlastným vyhlásením aj zástupcovia spišských kňazov. Aj tak aj napriek neochote arcibiskupa Sokola riešiť aktuálne a naliehavé problémy, zo stretnutia vzišlo Programové vyhlásenie kňazov Slovenska, v ktorom kňazi žiadali o. i. odvolanie „všetkých farárov mesta Bratislavy, ako aj všetkých kľúčových farností vo všetkých diecézach na Slovensku, ktorí stratili dôveru cirkvi svojou činnosťou v Pacem in terris“. V rovnaký deň 150 gréckokatolíckych kňazov vydalo spoločné vyhlásenie na podporu VPN.

Agenti a kolaboranti pod ochranou

Podobne ako Jozef Krajči aj ideológ PiT Štefan Záreczký verejne vystúpil proti sviečkovej manifestácii v marci 1988. Dva dni pred manifestáciou mal príhovor v STV, kde očierňoval organizátorov a vyzval ľudí, aby na Hviezdoslavovo námestie v Bratislave nechodili. Po novembri 1989 ho arcibiskup Sokol ponechal v Bratislave až do jeho smrti v roku 1995.

Bývalý predseda PiT Ján Zabák bol síce v roku 1990 z Bratislavy preložený, ale od roku 2000 pôsobil opäť v Bratislave až do svojej smrti v roku 2009. Štefanovi Janegovi v roku 1997 obec Trenčianska Teplá udelila čestné občianstvo. Ladislav Ostrák je od júla tohto roku späť v Bratislave – arcibiskup Zvolenský ho vymenoval za správcu kostola sv. Alžbety.

Jozef Krajči bol prodekanom teologickej fakulty v Bratislave až do roku 1999. Vysoká škola v Sládkovičove mu v roku 2011 udelila čestný titul doctor honoris causa. Pôsobí na Právnickej fakulte univerzity Mateja Bela v BB a na Fakulte práva Janka Jesenského Vysokej školy v Sládkovičove. Je členom vedeckých rád i akademických senátov na UMB v Banskej Bystrici i VŠ v Sládkovičove. Vyučuje aj na Paneurópskej univerzite v Bratislave.