Ako je možné, že Libanon a Jordánsko – malé a chudobnejšie krajiny – dokážu prijať omnoho viac utečencov než celá Európa dohromady?
Britská ministerka pre medzinárodný rozvoj Justine Greeningová medzi sýrskymi utečencami v tábore Zaatari v Jordánsku. (Zdroj: Flickr/DFDI)
V Turecku sú viac ako dva milióny utečencov zo Sýrie. V Jordánsku je 1,5 milióna utečencov a v Libanone k štyrom miliónom domácich obyvateľov pribudlo viac ako milión utečencov.
„Tvrdou realitou je, že Európska únia nereaguje adekvátne na utečeneckú krízu, pretože viaceré jej členské štáty utečencov jednoducho nechcú,“ píše novinárka Rachel Shabiová v britskom denníku The Independent.
V článku sa Shabiová nezameriava na diametrálne odlišný status utečencov vo vyššie uvedených krajinách a v Európe, ani na odlišnú úroveň vyspelosti a životného štandardu. Všíma si najmä reakcie na prílev utečencov.
„Reakcie Európy sa menej zameriava na to, ako by sa dalo pomôcť ľuďom, čo utekajú pred vojnou, skôr sa točí okolo egocentrickej dilemy, že by ľudia „z inej kultúry“ mohli pozmeniť európsku kultúru,“ všíma sa Shabiová. To však podľa nej nastoľuje otázku: „Sú si Európania naozaj takí neistí svojou vlastnou kultúrnou identitou, že si myslia, že by ju príchod moslimských imigrantov mohol ohroziť?“
Je tu však aj otázka priorít. Aké skreslené sú naše priority, keď prevažujúcou reakciou na skľučujúci pohľad na tisíce zúfalých utečencov nie je ponuka pomoci, ale vyjadrovanie obáv, čo urobia s našou „kultúrou“, s našimi „tradíciami“ a „hodnotami“? – pýta sa Shabiová.
Európa však zažila ekonomickú krízu, ktorá viedla k úsporným škrtom. Aj tento faktor treba brať do úvahy, priznáva Shabiová. Avšak oproti politikom, čo chcú zatvárať hranice, sú tu mnohí občania, ktorí prejavujú empatiu a súcit. Vo svetle praktickej humanitárnej pomoci mnohých organizácií i jednotlivcov po celom kontinente by sa mnohí európski politici mali hanbiť, myslí si Shabiová.
Ostáva dúfať, že empatická a ľudská reakcia na utečeneckú krízu sa v roku 2016 stane „normou, nie len pozoruhodnou výnimkou“, uzatvára novinárka Rachel Shabiová.
Rachel Shabiová sa narodila v Izraeli. Študovala politické vedy a literatúru v Škótsku na Edinburskej univerzite. Novinársky sa stala známou najmä článkami o izraelsko-palestínskom konflikte. Je spolupracovníčkou The Guardian, publikuje tiež v Sunday Times a Independent. Je autorkou knihy We Look Like the Enemy: The Hidden Story of Israel’s Jews from Arab Lands (2009). Venuje sa najmä problematike Blízkeho východu. V rokoch 2011 a 2013 získala prestížne novinárske ocenenia.
- (ar)
