Je najvyšší čas začať premýšľať nad tým, ako vrátiť realitu do verejnej debaty, píše držiteľka Pulitzerovej ceny Anne Applebaumová v The Washington Post. Mierne skrátené.
Generálny riaditeľ Facebooku Mark Zuckerberg oznámil, že chce darovať 45 miliárd dolárov na charitu. Som si istá, že potrebuje poradiť, ako na to. Tu je moja rada: mal by ich použiť na nápravu obrovských škôd, ktoré Facebook a ďalšie formy sociálnych médií po celom svete napáchali na demokratickej debate a civilizovanej diskusii.
Kliatba Facebooku najviac ohrozuje slabé demokracie. Nedávno som sa zúčastnila na stretnutí odborníkov, ktorí pracujú v postkonfliktných krajinách. Všetci sa zhodli v tom, ak chceme rekonštruovať štát – akýkoľvek štát, či je to Líbya alebo Východný Timor, – musíme najprv vytvoriť podmienky pre celonárodnú debatu. Vodcovia konfliktu na oboch stranách sa musia zhodnúť minimálne na tom, prečo sa vojna skončila, prečo sa rozhodli ukončiť boje a čo bude ďalej. Potom musia túto dohodu komunikovať svojim stúpencom. Ak toto nie je možné – pretože neexistujú „mainstreamové“ médiá a Facebook ponúka protichodné verzie pravdy, pretože nikto neverí tomu, čo číta, – potom ani mier nie je možný.
Rovnako zraniteľné sú aj chudobné demokracie. V krajinách, kde nefungujú seriózne, nezávislé médiá, ktoré si overujú informácie, mizne aj možnosť civilizovaného dialógu. Takých krajín je viac, než sa zdá.
Ak sa na internete objavujú rozličné verzie pravdy, ak sa ľudia nedokážu zhodnúť na tom, čo sa včera skutočne stalo a keď falošným, manipulujúcim alebo lživým spravodajským webom pomáhajú davy internetových trolov, potom konšpiračné teórie, či už krajne ľavicové alebo pravicové, čoskoro nadobudnú rovnakú váhu ako realita. Politici, ktorí klamú, si nájdu kliku priaznivcov, čo ich budú podporovať.
Bohaté demokracie si zatiaľ ešte neuvedomujú, že čoraz viac sa to už stáva aj ich problémom. Kedykoľvek rozprávam v Londýne alebo Washingtone o tom, ako miznú fakty a šíria sa internetové výmysly, zvyčajne je reakcia trochu samoľúba: to je hrozné pre všetkých tých ľudí v Tunisku alebo na Slovensku, ale „tu sa nám to nemôže stať“.
Lenže môže, a už sa to aj stalo: Donald Trump vyhlásil, že „tisíce“ moslimov v New Jersey jasali, keď sa zrútil newyorský World Trade Center, a tisícky diskutérov a blogerov sa hneď poponáhľali ho brániť na Facebooku a inde. Nevadilo im, že to nie je pravda. Dnes je možné žiť vo virtuálnej realite, kde sa Trumpove lži prezentujú ako skrytá pravda, ktorú mainstreamové médiá pred masami ľudí utajujú.
Tí, čo nežijú v Trumpovom svete, si tiež môžu nájsť nejakú alternatívu. Aliho Amina, tínedžera z Virginie, tak uchvátil internetový džihád, že sa nechal „pohltiť virtuálnym bojom a celkom sa odtrhol od reality“. Dostal jedenásť rokov väzenia za poskytovanie materiálnej pomoci pre teroristickú skupinu.
Lenže takéto niečo sa vonkoncom netýka len džihádistov. Každý, kto strávi nejaký čas v niektorom z alternatívnych svetov, dostupných cez Twitter alebo Facebook, môže denne natrafiť na podobné nepravdivé informácie v mnohých formách a mnohých jazykoch. Stačí, ak sledujete tie správne účty na sociálnej sieti, a dostanete sa k odkazom na falošné webové stránky a pochybné organizácie, ktoré produkujú vymyslené štatistiky. A nájdete aj priateľov, ktorí takýmto vymysleným štatistikám veria.
Mnohí z tých, čo vymýšľajú dezinformácie, sledujú konkrétne politické ciele, ako napríklad zvolenie Donalda Trumpa alebo verbovanie dobrovoľníkov pre Islamský štát. Dezinformácie však majú aj dlhodobý a hlbší dosah: vytvárajú cynizmus a apatiu. Nakoniec už nikto neverí ničomu. Ľuďom už nevadia lži Trumpa, Putina či Islamského štátu, pretože už beztak prestali veriť tomu, čo čítajú. Sme zaplavení takou kopou informačného smetia, že je už priam nemožné rozoznať, čo je pravda.
Nik zatiaľ nevie, ako sa s touto obrovskou zmenou vysporiadať, pretože len málo ľudí dokáže pripustiť, že toto všetko sa naozaj deje a len málokto rozumie, ako to funguje. A práve tu je obrovský voľný priestor pre Zuckerberga. Mohol by pomôcť novinárom, akademikom, aktivistom i politikom prísť na to, ako vrátiť realitu do verejnej debaty.
Možnože potrebujeme zaviesť do škôl vyučovanie „mediálnej gramotnosti“. Možnože potrebujeme nejaký „index presnosti“ informácií na webových stránkach. Možnože potrebujeme skúmať psychológiu zástancov konšpiračných teórií. Nateraz nevieme, čo bude fungovať, ale je najvyšší čas začať sa tým zaoberať a snažiť sa na to prísť. A to je otázka za 45 miliárd dolárov.
(Zdroj ilustr. obr.: Flickr/momo)
