V snahe zvýšiť dôveryhodnosť svojich správ produkujú ruské štátne médiá vymyslené výroky západných novinárov a predkladajú ich ako zdroj svojich vykonštruovaných príbehov.
„Pred pár týždňami ma ráno zobudilo vytrvalé vyzváňanie telefónu. Opakovane mi volali kolegovia novinári z celého sveta. Naozaj to povedal? Môžeš to potvrdiť? Odvysielaš to pre nás?,“ opisuje situáciu rusko-francúzska redaktorka Radio France International (RFI) Elena Servettazová v magazíne Politico.
Keď začala pátrať, o čo vlastne ide, zistila, že ruská štátna televízia Zvezda na svojom webe uverejnila text, v ktorom ju cituje. Ukrajinský premiér Jaceňuk jej mal povedať, že mu bývalá premiérka Júlia Tymošenková opakovane ponúkala sexuálny pomer. Servettazová okamžite vydala prehlásenie, že s Jaceňukom takýto rozhovor nemala a je to výmysel. Prehlásenie bolo zverejnené aj na webe RFI. Príbeh však už začal žiť vlastným životom, najmä na sociálnych sieťach.
„V snahe zvýšiť dôveryhodnosť svojich správ sa začali ruské štátne médiá odvolávať na európskych novinárov ako na zdroj svojich vykonštruovaných príbehov,“ uviedla ďalej Servettazová.
V lete tohto roku novinár denníka The Guardian Luke Harding s prekvapením zistil, že je autorom knihy Nikto, iba Putin. V skutočnosti je autorom knihy Mafiánsky štát (Mafia State). Harding v minulosti pôsobil ako moskovský korešpondent Guardianu a knihu napísal po návrate do Británie. Ruský vydavateľ vzal túto jeho knihu, vyškrtol všetky časti, ktoré boli kritické voči Kremľu a napokon ju vydal pod celkom iným názvom. Samozrejme bez Hardingovho vedomia. Z pôvodnej knihy tak zmizli napríklad kapitoly o vražde Alexandra Litvinenka, nepohodlné časti týkajúce sa ruskej politiky voči Ukrajine a podobne. „Vtedy mi ani nenapadlo, že sa čoskoro ocitnem v podobnej nešťastnej situácii,“ dodáva Servettazová.
„Dnes, keď je pozornosť obrátená k Sýrii, vojna na východe Ukrajiny už nie je pre Rusko prioritou. Lenže štátom riadené médiá stále musia hovoriť o Ukrajine – nie však o zamrznutom vojenskom konflikte, ale najmä o ukrajinskej vláde. Mechanizmus je jednoduchý: redaktori si vymyslia príbeh, pre väčšiu dôveryhodnosť v ňom uvedú vymyslené citáty západných novinárov a príbeh potom zverejnia na webe. Citát z môjho údajného rozhlasového rozhovoru s Jaceňukom je príkladom takéhoto triku,“ píše Servettazová. „Keď sa potom niekto pýta na dôkazy, povedia, že rozhovor bol odvysielaný a jeho prepis na internetových stránkach rozhlasovej stanice nie je.“
Servettazová opisuje aj jednu svoju staršiu skúsenosť s ruskou propagandou. V roku 2012, keď Rusko vetovalo rezolúciu OSN o sankciách proti Sýrii, spoločne s ďalším kolegom z RFI urobila rozhovor s ruským veľvyslancom v Paríži Alexandrom Orlovom. Veľvyslanec nevylúčil možnosť „civilizovaného odstránenia“ sýrskeho prezidenta Asada.
Po odvysielaní rozhovoru ruská štátna tlačová agentúra uverejnila prehlásenie ruského ministerstva zahraničia, podľa ktorého si francúzski redaktori niektoré veľvyslancove tvrdenia vysvetlili nesprávne a vytrhli ich z kontextu. „S kolegom sme reagovali tak, že sme zverejnili celý audiozáznam rozhovoru,“ dodáva Servettazová.
Na jednej tlačovej konferencii s ruským prezidentom Putinom položila Servettazová otázku o ľudských právach v Rusku. O niekoľko dní jeden vysoko postavený úradník telefonoval do Francúzska istej osobe, ktorá mala novinárke – pre prípad, že by ešte niekedy potrebovala ruské vízum –, dohovoriť, lebo vraj kladie zlé otázky.
„Ruské štátne médiá sa správajú ako provinčné stanice. Tou provinciou je Kremeľ,“ dodáva redaktorka Radio France International (RFI) a analytička Inštitútu moderného Ruska (IMR) so sídlom v Spojených štátoch Elena Servettazová.
Luke Harding nie je jediný novinár, ktorý s prekvapením zistil, že je autorom novej knihy vydanej v Rusku. Ďalším je americký expert na Rusko Donald Jensen, ktorý mal byť autorom knihy Putin a USA, ktorá oslavuje Putina. Takú knihu však nenapísal. Popredný novinár magazínu The Economist Edward Lucas zas má byť autorom knihy Ako Západ prehral s Putinom. Lucas takúto knihu nikdy nenapísal.
- (red; zdroj foto: Flickr/Jedimentat44)
