Prvoradou úlohou zákonodarného orgánu je prijímať také zákony, ktoré by zlepšili podmienky a kvalitu života obyvateľov, rodín i jednotlivcov. Tí, čo sa vzájomne ústretovo dohodli na ústavnej ochrane rodiny, na to akosi zabudli. Odtrhnutí od života a zabarikádovaní v takej či onakej ideológii.
Rodiny treba podporiť nie deklarovaním v ústave, ale prijímaním dobrých zákonov a podporou (nielen) mladých rodín. K tomu by však bolo potrebné zostúpiť z politického piedestálu a riešiť skutočné problémy občanov.
Rodičov, ktorí nevedia umiestniť svoje dieťa do materskej školy, nezaujíma, že majú podporu rodiny deklarovanú v ústave. Podobne to nezaujíma ani matku, ktorá je doma s malým dieťaťom, kým jej manžel je nútený chodiť za prácou do zahraničia. Takéto rodiny by omnoho viac potešilo, keby vládna moc aj bez ústavnej ochrany rodiny podporovala tvorbu nových pracovných miest, zlepšovala by podnikateľské prostredie, podporovala by malých a stredných podnikateľov a podobne. Problémov rodín i jednotlivcov je nespočetne veľa. Podpora a ochrana rodiny patrí do reálneho života a musí mať svoj reálny kontext.
Namiesto riešenia skutočných problémov Slovenska sú občania zaplavovaní riešeniami pseudoproblémov. V tomto zmysle sa ústavná ochrana rodiny stane len prázdnym gestom.
