Novelou zákona o hmotnej núdzi sa minister Richter chytil do vlastnej pasce.
Ideu podmieňovania nároku na dávku v hmotnej núdzi aktiváciou Smer interpretoval tak, že je spravodlivé, aby si osoby v produktívnom veku museli dávky pomoci v hmotnej núdzi nejakým spôsobom zaslúžiť, odpracovať. Premiér Fico to v prezidentskej kampani niekoľkokrát zopakoval a vyvolával dojem razantného postoja k akoby bezbrehému poskytovaniu dávok v hmotnej núdzi – s jasným smerovaním na rómsku komunitu.
Romofóbnym občanom to iste imponovalo – na rozdiel od kritického postoja odbornej verejnosti. Dokonca ešte aj prezident Ivan Gašparovič vyjadril pochybnosti o ústavnosti navrhovaného riešenia a zákon vrátil do parlamentu. A to už je čo povedať.
Robert Fico však zrejme nepozná detaily požadovanej aktivácie, ani širšie etické súvislosti s poskytovaním dávky v hmotnej núdzi. V opačnom prípade by používal opatrnejší slovník. Pretože v dôsledku nového právneho stavu sa tak jednotlivci, ako aj rodiny s deťmi môžu ocitnúť bez prostriedkov na zabezpečenie základných životných podmienok a v podstate môže byť ohrozený ich život. Tým sme sa dostali mimo európskych hodnotových pilierov. Nehovoriac o tom, že ak sú ľuďom sľubované sociálne istoty, takýto nápad mal byť udusený v zárodku.
Ak dáme bokom etický rozmer problému, existujú minimálne štyri legislatívne problémy do ktorých sa minister Richter dostal.
Po prvé: Právo na pomoc v hmotnej núdzi. Podľa ústavy má každý právo na takú pomoc v hmotnej núdzi, ktorá je nevyhnutná na zabezpečenie základných životných podmienok. Dôležité je slovo „každý“. Lenže v právnom stave navodenom zákonom z dielne druhej vlády Roberta Fica už toto právo každý nemá.
Po druhé: Požadovaná aktivácia má pravdepodobne charakter nútenej práce. Podľa ústavy nikoho nemožno poslať na nútené práce alebo nútené služby. Okrem toho Slovenská republika je ako člen Medzinárodnej organizácie práce viazaná Dohovorom o nútenej alebo povinnej práci. Ten obsahuje vyňatie vykonávania menších obecných služieb z nútenej práce alebo nútených služieb a tiež vymedzenie znakov nútenej práce a nútených služieb, a to aj na prípad menších obecných služieb. Zákon o pomoci v hmotnej núdzi je zjavne v rozpore nielen s ústavou, ale aj s uvedeným Dohovorom.
Po tretie: Absencia definície menších obecných služieb v zákone o pomoci v hmotnej núdzi. Dokonca aj prezident Ivan Gašparovič poukázal na fakt, že v tomto zákone nie definovaný pojem „menšie obecné služby“ a nie je uvedený ani odkaz na inú legislatívnu normu, ktorá tento pojem definuje. Ak by sa v praxi na vymedzenie pojmu použili existujúce právne normy, paradoxne by zväčša práve rómske rodiny mali nárok na dávku v hmotnej núdzi bez povinnosti odpracovať 32 hodín mesačne, hoci zámer autora novely zákona bol opačný.
Po štvrté: V rozpore s ústavou je zrejme aj nerovnosť podmienok na dávku v hmotnej núdzi. Ak sa zavedie stav, že časť osôb v hmotnej núdzi bude mať nárok na dávku v hmotnej núdzi bez aktivácie a druhá časť len za podmienky aktivácie, tak aj laikovi musí byť jasné, že vzniká narušenie základných práv a slobôd občanov. Navodený právny stav, keď jednému občanovi, ktorému starosta neponúkne aktiváciu, vzniká bezpracne nárok na dávku v hmotnej núdzi a inému, ktorému ponúkne aktiváciu, vzniká nárok len vtedy, ak si dávku odpracuje, je do neba bijúcim porušením princípu rovnosti občanov pred zákonom.
Pretože minister Richter dnes už o týchto problémoch zrejme vie, nastúpil inú cestu. Úrady práce nútia dobrovoľne nezamestnané osoby, aby sa prihlásili do evidencie nezamestnaných, lebo „to nový zákon vyžaduje“. Postup „registrácia alebo strata nároku“, samozrejme, nemá oporu v zákone. Druhá stránka tohto hlúpeho nápadu je ešte zaujímavejšia: Nech sa všetci dobrovoľne nezamestnaní prihlásia do evidencie nezamestnaných. Takto však bude rásť miera evidovanej nezamestnanosti, ktorá môže začať atakovať 15 % hladinu a minister Richter bude vysvetľovať nevysvetliteľné.
Že totiž pri plnom vedomí a vlastným úsilím zvýšil mieru evidovanej nezamestnanosti viac ako hospodárska kríza.
Výsledkom je, že buď budú mať osoby nezaradené do evidencie nezamestnaných nárok na dávku v hmotnej núdzi bez aktivácie a s ústavnou kolíziou sa to minulo primárneho cieľa nového zákona, alebo bude stúpať miera evidovanej nezamestnanosti na úroveň zhruba 15 %.
Minister Richter sa chytil do vlastnej pasce. Zrejme bude dúfať, že ústavný súd časť jeho zákona zruší. Práve tú časť, ktorú premiér Fico tak vychvaľoval.
