Populisti a demagógovia sú znova na vzostupe. Hovoria jednoducho, presvedčivo, útočia na pocity poslucháčov, ich pravda je jasná a jasný je aj nepriateľ. Ako proti tomu bojovať? Iba faktami a štatistikami to nejde, píše komentátor The Guardian Jonathan Freedland.
Marine Le Penová (Zdroj: Flcikr / Blandine Le Cain)
Demagógovia používajú prístup, ktorý jednoduchý a oslovuje ľudí vnútorne. Rečníkovi i jeho poslucháčom to poskytuje morálnu auru obeti: „Náš spôsob života je ohrozený a nik než ja sa nestará o vašu bezpečnosť,“ píše Jonathan Freedland.
Demagógovia rozprávajú „neodolateľne presvedčivý a jednoduchý príbeh, v ktorom je pravda zjavná a zjavný je aj nepriateľ“. Hrozba prichádza zvonku: od cudzincov, migrantov, utečencov a teraz aj od moslimov.
„Spontánnou reakciou je odsudzujúce označovanie demagóga za rasistu, fanatika, alebo za fašistu. Problém tohto prístupu je v tom, že toto odsudzovanie sa netýka iba demagóga, ale zasahuje aj jeho poslucháčov,“ upozorňuje ďalej Freedland.
Druhou spontánnou reakciou je predkladanie chladných, metodických faktov. „Napríklad vo Veľkej Británii to znamená poukazovať na údaje, ktoré potvrdzujú, že imigranti prinášajú krajine ekonomický osoh.“ Pri takejto reakcii to vyzerá, ako by ono pomyselné bojové pole bolo v mozgu a nie v emóciách.
Toto však nemá úspech, pretože „politický mozog je emocionálny mozog“. Reaguje „nie na faktografické údaje, ale na inštinkty a pocity. Bombardovanie štatistikami zriedka prináša víťazstvo v politickej diskusii. Čiastočne aj toto je dôvod, prečo Michael Dukakis, Al Gore a John Kerry prehrali v stretoch s menej intelektuálnymi oponentami,“ tvrdí Freedland.
Jediný spôsob, pri ktorom možno aspoň dúfať v úspešný boj proti populistickému požiaru, je bojovať vlastným populistickým ohňom. Ako by to malo vyzerať?
Po prvé, nemožno odmietať strach, ktorý ľudí priťahuje k požiaru. Naopak, treba ukázať, že tomu rozumiete. „Donald Trump primäl Američanov, aby tlieskali jeho odpornému protimoslimskému rasizmu, pretože sa boja. Niektorí z týchto ľudí sú, samozrejme, typickí islamofóbi, avšak mnohí sú jednoducho iba vydesení z údajných väzieb medzi Islamským štátom a streľbou v kalifornskom San Bernardino a tiež parížskymi útokmi a boja sa o svoju vlastnú bezpečnosť.“
Kto chce zvíťaziť, musí začať akceptovaním tohto strachu. Hillary Clintonová to, zdá sa, pochopila. „Báť sa, to je v poriadku. Je to v poriadku. Keď sa dejú zlé veci, vyvoláva to úzkosť a strach,“ povedala tento týždeň.
„Nemôžete stále hovoriť ľuďom, že ich presvedčenie je zlé. Musíte ukázať, že chápete ich obavy a možnože ich aj sami pociťujete,“ odporúča Freedland.
Skutočnosť je taká, že „noví populisti sú na vzostupe“. Proti ich hnevu sa nedá bojovať štatistikami a faktami, tvrdí Freedland. „Ich prefíkanú rétoriku a využívanie hlbokého vnútorného strachu ľudí nemožno eliminovať poukazovaním na chladný rozum. Požiar bol založený. Treba proti nemu bojovať vlastným ohňom,“ tvrdí britský komentátor Jonathan Freedland.
- (red)
