V Spojených štátoch, ale aj inde, klesá počet manželstiev, mnohí žijú samostatne a popri tom je pomerne veľký počet rozvodov a neúplných manželstiev. Podľa konzervatívcov, ktorí to vnímajú ako krízu rodiny, je dôvodom najmä kríza morálky, podľa liberálov je za tým najmä ekonomická situácia nižšej strednej vrstvy.
Americký filozof a žurnalista Matthew Yglesias si myslí, že na oboch postojoch je kus pravdy, ale ako vysvetlenia uvedeného fenoménu sú mylné.
Yglesias študoval na poprednej americkej škole Dalton School a potom študoval filozofiu na Harvardskej univerzite. Píše najmä o ekonomike a politike. V súčasnosti je redaktorom magazínu Vox. Je autorom štyroch kníh.
Yglesias vychádza z dvoch výskumov. Jedným je celosvetový výskum a medzinárodné porovnanie trendov uzatvárania manželstiev. Druhým je výskum situácie detí v Spojených štátoch ako v krajine blahobytu.
V prvom prípade celosvetové dáta potvrdzujú, že v chudobnejších krajinách sú manželstvá častejšie než v hospodársky vyspelých. Samostatný život je v chudobných krajinách z ekonomických dôvodov ťažší, nehovoriac o tom, že výchova dieťaťa je pre samostatne žijúceho rodiča ekonomicky mimoriadne náročná.
Je pravda, a potvrdzujú to aj výskumy, že deti vyrastajúce v úplných a harmonických rodinách sa majú lepšie než deti, ktorých život je poznačený rozvodom či rozchodom rodičov, konštatuje Yglesias. Avšak, aj keď rastie počet rozvodov a neúplných manželstiev, bezpečnosť detí je oproti minulosti vyššia a rizikové správania klesajú. V Spojených štátoch dnes menej detí berie drogy než to bolo v minulosti, vysokú školu vyštuduje omnoho viac mladých ľudí než kedykoľvek v minulosti a klesá aj počet interrupcií, pripomína ďalej Yglesias.
Manželstvo je bezpochyby silný nástroj v boji proti chudobe. V tom majú konzervatívci pravdu. Avšak vo vyspelých krajinách samostatne žijúci rodičia majú síce nižšiu mieru bohatstva, ale nie sú takí chudobní, aby boli z ekonomických dôvodov odkázaní udržiavať nefunkčné manželstvo. K tomuto významne prispela emancipácia žien a ich väčšie pracovné a ekonomické možnosti.
Yglesias zdôrazňuje, že láska je pre vzťah dvoch ľudí, samozrejme, omnoho dôležitejšia než čokoľvek, čo súvisí s ekonomikou.
Rovnako je pravda, že väčšia domácnosť má aj ekonomické výhody. Dvaja ľudia, ktorí žijú spolu, vynaložia na udržiavanie domu či bytu alebo na energie a podobne jednotlivo menej peňazí, než keby žili každý samostatne.
V otázke ekonomického zabezpečenia pracujúcich žien sa Spojené štáty nachádzajú niekde medzi Škandináviou (kde majú pracujúce ženy lepšie ekonomické podmienky než v USA) a Portugalskom. Z tohto hľadiska je zaujímavé, že v Škandinávii je menej uzatváraných manželstiev než v Spojených štátoch a v USA menej než v Portugalsku. Takéto hrubé porovnanie podľa počtu manželstiev viditeľne kopíruje úroveň ekonomického zabezpečenia pracujúcich žien v daných krajinách.
Manželstvo po stáročia plnilo kmeňové a dynastické ciele a bolo prostriedkom udržania a rozšírenia majetku, posilnenia ekonomickej situácie rodiny a jej spoločenského postavenia. Manželstvo bolo ekonomickým vzťahom založeným na nerovnosti pohlaví. Z tohto hľadiska je samozrejmé, že zlepšením ekonomického i spoločenského postavenia žien sa mení aj význam manželstva.
Nič z toho však v žiadnom prípade nepopiera predpoklad konzervatívcov, že mnohí by radšej žili v stabilných a láskyplných vzťahoch než bez nich, ale ani predpoklad liberálov, že zlepšenie pracovných možností pre mužov by pomohlo skvalitniť aj manželské, rodinné či partnerské vzťahy, uviedol Yglesias.
Ak chceme vysvetľovať sociálnu krízu, musíme najprv preukázať, že takáto kríza naozaj existuje. Neexistuje však žiadny významný ukazovateľ, podľa ktorého by sa v Spojených štátoch mali deti v roku 2015 horšie než povedzme v roku 1975, keď bol počet manželstiev väčší.
Pokles počtu manželstiev nie je krízový fenomén, tvrdí Yglesias. Podľa neho je sprievodným znakom skôr niečoho pozitívneho: konkrétne rastu prosperity, najmä prosperity žien, než dôsledkom niečoho negatívneho.
- (red; zdroj ilustr. obr.: Flickr)
Verzia pre tlač
