Prvá vláda Roberta Fica nesplnila to, čo v podpore vysokých škôl sľúbila, ba dokonca podporu vysokých škôl vrátane vedy a výskumu znižovala. Druhá Ficova vláda pre školstvo nerobí vôbec nič, iba mení ministrov, z ktorých ani jeden neponesie zodpovednosť.
V roku 2006 sa prvá Ficova vláda zaviazala postupne zvýšiť prostriedky pre školstvo na 5 % HDP, zvýšiť financovanie vysokých škôl na úroveň 1,2 % HDP a zvýšiť priemernú mzdu v školstve na 100 % priemernej mzdy v hospodárstve. Nič z toho Ficova vláda nesplnila. V roku 2007 dokonca podiel výdavkov štátneho rozpočtu na HDP na vysoké školstvo oproti roku 2006 klesol. A keď v roku 2008 tento podiel mierne vzrástol, bolo to iba vďaka zmene metodiky vypracovania rozpočtu vysokých škôl. V rokoch 2007 a 2008 boli verejné výdavky na vedu a výskum v pomere k HDP nižšie než v roku 2006. Vláda nepristúpila ani k obsahovej reforme školstva.
Prvá vláda Roberta Fica pripravila štát o vyše 11 mil. eur v prípade nástenkového tendra, o 25 mil. eur v prípade sociálnych podnikov, o desiatky miliónov eur v prípade predaja emisií. Vo výpočte by sa dalo pokračovať. Časť týchto prostriedkov mohla ísť na podporu vysokého školstva vrátane vedy a výskumu.
Iba mimochodom, v čase prvej vlády Roberta Fica prepukol škandál s expresným udeľovaním vysokoškolských titulov na Trenčianskej univerzite. Medzi takýchto študentov patrili aj deti dekana i členky akademického senátu.
Po nástupe druhej vlády Roberta Fica rektori vysokých škôl kritizovali Čaplovičov návrh komplexnej akreditácie vysokých škôl. Argumentovali, že ustanovenia sú retroaktívne, nevyvážené, nepresné, nejednoznačné. Šéf rektorskej konferencie sa dokonca vyjadril, že tendencia, ktorú Čaplovičove kritériá predstavujú, je v „rozpore s európskymi trendmi zabezpečenia kvality vzdelávania“ a že jeho návrh komplexnej akreditácie „vôbec nereflektuje vzdelávanie a zabezpečenie, respektíve zlepšovanie kvality“. A rektor Univerzity Komenského upozorňoval na rozpor Čaplovičovho návrhu s vysokoškolským zákonom i so Zákonníkom práce. Nič nepomohlo.
Robert Fico mohol významne prispieť k zvýšeniu kvality vysokých škôl. Nielenže jeho prvá vláda nič také neurobila, ale naopak, správala sa spôsobom, ktorý rozvoj školstva brzdil. A druhá vláda pre rozvoj vysokého školstva nerobí vôbec nič.
Od novembra 1989 sme na Slovensku mali sedem nekomunistických ministrov, ktorí riadili rezort dokopy približne osem a pol roka. To znamená, že zhruba dve tretiny celého ponovembrového obdobia riadili rezort školstva bývalí komunistickí spolustraníci Roberta Fica. Pri moci je s prestávkou už sedem rokov a celý ten čas má ako premiér zodpovednosť aj za stav vysokého školstva. Z tejto zodpovednosti sa nijako nemôže vyviniť.
Robert Fico, natrvalo zaseknutý vo svojom socialistickom raji, má veľa dôvodov na spomienkový optimizmus a na nostalgiu za socialistickým režimom. Tak isto má (politický) dôvod oživovať túto nostalgiu a selektívnu pamäť, pretože významná časť jeho voličského zázemia má podobné sklony. Robí to, čo je jemu vlastné a zároveň, čo mu prináša politický úspech. Oponovať mu je jedna vec, ponúknuť reálnu alternatívu je druhá vec. Sama sebou paralyzovaná opozícia však nerobí ani jedno ani druhé.
Keď premiér hovoril o tom, že vysoké školstvo bolo za socializmu kvalitnejšie než dnes, okamžite mala nasledovať opozičná tlačovka nabitá argumentmi, demaskovaním takejto rétoriky a poukázaním na zodpovednosť oboch Ficových vlád. Lenže rozglejená opozícia sa opakovane len prizerá. Nič lepšie sa šéfovi Smeru prihodiť nemôže.
Verzia pre tlač
