Ebola decimuje celý systém zdravotnej starostlivosti západnej Afriky. V dôsledku epidémie zomierajú aj ľudia, ktorí neboli priamo nakazení vírusom.
Novinárka Lauren Wolfová v článku pre Foreign Policy konštatuje, že medzi obeťami epidémie eboly je nápadne veľa žien. V Guinei a Sierra Leone až 55-60 percent obetí tvoria ženy, v Libérii dokonca až 75 percent. Je to zrejme aj tým, že aj teraz, podobne ako pri každej epidémii v dejinách, ženy ochorejú skôr a vo väčšom počte než muži, pretože tvoria väčšiu časť zdravotníckeho personálu a sú teda vo väčšom počte vystavené riziku nákazy.
Wolfová však pripomína, že podobné štatistiky pri epidémiách v krajinách tretieho sveta môžu byť aj dôsledkom toho, že ženy tu nemajú rovnaký prístup k primeranej zdravotnej starostlivosti ako muži a majú aj omnoho menej financií na zdravotnú starostlivosť. Je to zároveň zrkadlom spoločnosti.
Napriek tomu „s každým novým ohniskom epidémie prichádza aj šanca robiť veci inak“, myslí si Wolfová. Môže to byť aj šanca vidieť a pomenovať problémy vo fungovaní spoločnosti, nedostatky v systéme zdravotnej starostlivosti, otvoriť otázku rovnosti žien v prístupe k zdravotnej starostlivosti a podobne.
Ebola decimuje zdravotnícky personál
„Je možné, že väčšina ľudí, ktorí zomreli od vypuknutia eboly v západnej Afrike, vôbec nebola nakazená vírusom?” – pýta sa expertka na ľudské práva Amanda Taubová v magazíne Vox. Hneď aj odpovedá, že je to nielen možné, ale podľa dostupných informácií zo Sierra Leone je to zrejme naozaj tak. Mnohí sú nepriamou obeťou epidémie, zomierajú v dôsledku vzniknutej situácie, aj keď neboli priamo nakazení vírusom.
Zdravotníctvo v Sierra Leone bolo v kritickej situácii už dávno pred vypuknutím epidémie, a to najmä v dôsledku ničivej občianskej vojny v rokoch 1991-2002. Po vojne sa len horko ťažko znovu budovalo. Epidémia, ktorá vypukla začiatkom marca tohto roku zničila celé úsilie zdravotníkov a rozleptalo celý, ťažko budovaný systém beztak chabého zdravotníctva.
Podľa údajov z roku 2012 je Sierra Leone v oblasti pôrodnej starostlivosti a detského lekárstva siedmou najhoršou krajinou na svete. V uvedenom roku 18 percent detí sa nedožilo piatich rokov a štyri percentá matiek zomreli počas tehotenstva alebo počas pôrodu.
Situácia sa však zhoršuje. Najhoršou hrozbou je zdecimovanie celého systému zdravotnej starostlivosti vrátane zvyšujúceho sa počtu obetí medzi zdravotníckym personálom. Napríklad v oblasti Kenema sa už asi desať percent personálu miestnej nemocnice stalo obeťou nákazy (t. j. štyridsať osôb). Navyše mnohí lekári a zdravotníci majú nakazených aj vo svojich vlastných rodinách, čo ešte zvyšuje riziko. „Strata toľkých zdravotníckych pracovníkov by bola tragédia kdekoľvek, zvlášť zničujúca je však v Sierra Leone, kde sa systém zdravotnej starostlivosti po skončení občianskej vojny dvanásť rokov namáhavo budoval.“
Chýbajú krvné banky aj základné zdravotné pomôcky
Medzinárodná humanitárna pomoc je zameraná najmä na budovanie špeciálnych izolačných jednotiek, respektíve zariadení, kde sú infikovaní pacienti liečení.
Sú tu však aj mnohé ďalšie naliehavé problémy spojené s epidémiou, napríklad chýbajúce zdravotné pomôcky, latexové rukavice atď. Najmä však chýbajú krvné banky. Všetky zásoby sú už vyčerpané. V miestach epidémie nie je možné zabezpečiť novú zásobu krvi, potenciálne nakazení nemôžu byť darcami.
Ebola ničí dôveru v systém zdravotnej starostlivosti
Obavy ľudí sú logické, pretože nemocnice v postihnutých oblastiach Sierra Leone sú dnes kvôli možnej infekcii vysoko rizikové. Čo je však horšie, aj v oblastiach, ktoré nie sú postihnuté ebolou, strach z nákazy spôsobuje, že ľudia prestávajú chodiť aj na bežné, s ebolou nesúvisiace vyšetrenia i ošetrenia. Tehotné ženy už dokonca odmietajú ísť na pôrod do nemocnice. Výsledkom je zvyšujúci sa počet úmrtí žien a detí priamo nesúvisiacich s ebolou.
Ako je to v podobných situáciách zvykom, šíri sa poverčivosť i konšpiračné teórie. Napríklad, že nákaza je v injekčných striekačkách. Preto je napríklad čoraz ťažšie primäť rodičov, aby dali zaočkovať svoje deti. Toto všetko spôsobuje ďalšie riziká a zhoršuje už beztak mimoriadne kritickú zdravotnú situáciu, pripomína Amanda Taubová.
Po skončení epidémie bude zrejme veľmi dlho trvať nielen opätovné vybudovanie celého systému zdravotnej starostlivosti, tak personálne, ako aj materiálne, ale zdravotníci budú musieť s námahou odbúravať najmä strach a obavy ľudí.
- (red; fotografie z Guiney - zdroj: Flickr/EC DG)
Lauren Wolfová je novinárka, riaditeľka projektu Women Under Siege newyorského Women´s Media Center.
Amanda Taubová vyučuje medzinárodné právo a ľudské práva na Fordham University v New Yorku.
