Vo vyspelom svete je scenárové myslenie už nevyhnutnou súčasťou prípravy mnohých strategických materiálov.
Jednoscenárové myslenie, charakteristické pre súčasnú spoločnosť, prináša množstvo problémov. Stačí zmena finančných trhov alebo ekonomického prostredia, prírodná katastrofa alebo hrozba nedostatku surovín, hrozba terorizmu, či vojna v blízkom dosahu a predstava o jedinej bezproblémovej budúcnosti sa rúca a dochádza k problémom pri rozhodovaní ako ďalej v politike, v ekonomike a podobne.
Premýšľanie o možných alternatívnych scenároch budúcnosti nám v časoch nečakaných a neočakávaných udalostí môže uľahčiť vyrovnať sa s prichádzajúcou zmenou alebo pomôcť ľahšie prekonať krízu. Rozmach scenárového myslenia je dnes vo svete viditeľný pri politickom rozhodovaní, riadení podnikov či organizácií alebo plánovaní osobného života najmä vo vyspelých krajinách. Varovná rola alternatívnych scenárov budúcnosti nám môže pomôcť pripraviť sa na prekážky či vyvarovať sa nesprávneho postupu.
Prastará metóda uvažovania a rozhodovania
Myslenie v podobe scenárov je veľmi stará metóda uvažovania o budúcnosti. Príklady scenárového myslenia môžeme nájsť dokonca aj v Starom i Novom Zákone, kde je množstvo varovných scenárov, ktorých naplnenie je späté s porušovaním základných etických noriem: porušovanie sociálnej spravodlivosti, nenásytnosť, chamtivosť, vraždenie a podobne. Zjavenie sv. Jána (Apokalypsa) je jedným z najvýznamnejších textov zaoberajúcich sa budúcnosťou a je takto hodnotené napríklad v dvojzväzkovej Encyklopédii budúcnosti, ktorú v roku 1996 zostavili poprední svetoví futurológovia. Možno ho považovať za archetypálny text, ktorý vo výraznej miere ovplyvnil aj moderné futurologické myslenie.
Korene scenárového myslenia teda môžeme hľadať v posvätných knihách židovsko-kresťanskej civilizácie. Scenárové myslenie však môžeme nájsť aj v textoch iných kultúr. Napríklad v proroctvách indiánskeho kmeňa Hopi z amerického juhozápadu, podľa ktorých po dosiahnutí určitého stupňa technologického pokroku sa človek dostane do konfliktu s prírodou.
Od vojenských stratégií k ekonomike a politike
Objaveniu strategického plánovania založeného na scenároch vo svete ekonomiky a politiky predchádzalo jeho využívanie armádou v simulovaní scenárov na bojisku v tzv. vojnových hrách (wargaming). Moderné scenárové myslenie je tak spojené s vytváraním vojenských stratégií.
Prvé zdokumentovateľné náčrty toho, čo by sme mohli považovať za scenáre, pochádzajú z 19. storočia a nachádzame ich v textoch pruských vojenských stratégov von Clausewitza a von Moltkeho. Obaja sú tiež spájaní s prvou formuláciou princípov strategického plánovania.
Moderné scenárové myslenie v 20. storočí rozvinul britský generál Alan Brooke, ktorý sa neskôr po povýšení stal známym ako poľný maršal lord Alanbrooke. Lord Alanbrooke zastával funkciu šéfa Imperial General Staff, ktorý riadil všetky britské imperiálny sily počas druhej svetovej vojny.
Vo svojom prístupe vychádzal zo základných princípov vedenia vojny, ako napríklad: napadni nepriateľa tam, kde je slabý; vyhýbaj sa experimentom, no podporuj ich, ak si si vedomý, že môžeš vyhrať; uvažuj o celom systéme, s ktorým bojuješ. Lord Alanbrooke mal tím plánovačov (think tank), ktorí vytvárali rôzne scenáre (scenárové plánovanie) zahŕňajúce starostlivé vyhodnotenie všetkých zdrojov potrebných v rôznych variantoch. Ubezpečoval sa, že jeho tím ostane otvorený novým informáciám (otvorené systémy). Pre Alanbrooka bol takýto scenárový prístup nástrojom na získanie viac zručností v narábaní s neistotou.
Priekopníkom scenárového myslenia v ekonomike a politike bol americký futurológ a prognostik Herman Kahn, ktorý pôsobil najskôr v organizácii RAND Corporation a neskôr v ním založenom Hudson Institute. Práve on zaviedol do tejto sféry termín scenár, a to na návrh spisovateľa a tvorcu filmových scenárov Leo Rostena, ktorý vtedy pracoval v Hollywoode.
Scenár nie je prostriedkom k zostavovaniu predpovedí, ale je pokusom odborne čo najdetailnejšie opísať predpokladaný sled udalostí. Takýto scenár je podľa Kahna vhodný najmä vtedy, ak máme posúdiť rôzne aspekty problému takmer súčasne a pomôcť urobiť správne rozhodnutie. Ak má byť scenár jasný, musí vychádzať z rozumnej interpretácie súčasnosti a zároveň musí rozumne opísať spôsob, ako by sa ľudia mohli v budúcnosti správať.
Strategické plánovanie
Scenárové myslenie sa stalo bežným pri riadení ekonomických subjektov najmä vďaka francúzskemu ekonómovi Pierrovi Wackovi, ktorý pôsobil ako strategický plánovač pre firmu Royal Dutch Shell. Vypracoval rad alternatívnych scenárov, kde uvažoval aj o možnosti ropného šoku, ktorý sa neskôr stal realitou. Za to si vyslúžil uznanie.
V posledných desaťročiach dvadsiateho storočia významne prispel k rozvoju scenárového myslenia ďalší americký futurológ Peter Schwarz, ktorý bol zakladateľom konzultačnej futurologickej spoločnosti Global Businness Network. Tá sa primárne zameriavala na tvorbu alternatívnych scenárov budúceho vývoja. Schwarz sa stal známym knihou Umenie dlhého pohľadu, ktorú vydal v roku 1991, a tiež vytvorením metódy tvorby alternatívnych scenárov, ktorá je dnes najpoužívanejšou metódou tvorby scenárov budúcnosti. Je tiež spoluautorom varovného scenára vplyvu klimatických zmien. Tento scenár bol súčasťou utajenej správy amerického Pentagonu o vývoji civilizácie do roku 2020.
Scenárové myslenie je dnes bežnou súčasťou prípravy mnohých strategických materiálov alebo štúdií. Alternatívne scenáre budúcnosti sú súčasťou správ o demografickom vývoji, ktoré pravidelne vydáva OSN, správ o vplyve klimatických zmien, ktoré vydáva Panel pre klimatické zmeny, súčasťou publikácií Svetového ekonomického fóra, ale aj súčasťou globálnych prognóz, ktoré pripravuje CIA.
Na Slovensku je scenárové myslenie v plienkach a stále dominuje jednoscenárové myslenie založené na uvažovaní iba o pozitívnej, často vysnenej budúcnosti. Kompetentní sú potom neraz zaskočení, napríklad, keď aj my negatívne pociťujeme dosah ekonomickej či finančnej krízy, alebo geopolitickej nestability, alebo keď sa objavia silné povodne a podobne.
Využívanie scenárového myslenia najmä pri politickom rozhodovaní by bezpochyby prospelo aj Slovensku, ktoré dnes môže načrieť aj do skúseností, ktoré majú v tejto oblasti vyspelejšie krajiny či medzinárodné organizácie.
