Bývalý šéf Mosadu Shabtai Shavit sa na súčasnú situáciu Izraela a na jeho budúcnosť díva s vážnymi obavami. Píše o tom v článku pre anglickú jazykovú verziu izraelských novín Haaretz.
Pre Shavita (na obr.), ktorý šéfoval izraelskej tajnej službe v rokoch 1989-1969, je veľmi znepokojujúce, že vzťahy medzi Spojenými štátmi a Izraelom sú dnes na bode mrazu. Dôkazom bolo napríklad aj to, že izraelská vláda aj napriek výslovnej žiadosti USA niekoľko týždňov odmietala ukončiť vojenské akcie v pásme Gazy. Rovnako vážne je však podľa Shavita aj to, že Európa, ktorá je hlavným exportným trhom Izraela, „nás (Izraela, pozn.) muž má dosť“. Obchodne sa už nemôže spoľahnúť ani na Rusko, ktoré sa od neho odvracia.
Shavit upozorňuje aj na fakt, že od Druhej svetovej vojny nikdy nebola averzia voči Izraelu taká silná ako dnes. Izrael zaostáva aj vo svete vedy a výskumu. Špičkoví izraelskí študenti odchádzajú žiť do zahraničia, alebo po zahraničných štúdiách tam zostávajú a mnohí žiadajú o iné štátne občianstvo.
Ďalším znepokojujúcim javom je podľa Shavita pomaly a nenápadne vzrastajúci akýsi pocit „mesianizmu“, ktorý časom môže viesť k tomu, že konflikt sa zmení na svätú vojnu. Lokálny konflikt dvoch relatívne malých národov sa kvôli náboženským fanatikom môže stať hrôzostrašným krviprelievaním, náboženskou vojnou. Náboženskí fanatici „sa snažia šialeným spôsobom urobiť všetko“ pre to, aby sa tak stalo. Shavit však upozorňuje, že potom bude musieť čeliť Izrael celému moslimskému svetu. A v takom vypätom konflikte nebude mať Izrael žiadnych spojencov.
Radikálne náboženské skupiny si z tohto všetkého ťažkú hlavu nerobia, pretože sa neupínajú ku geografickému priestoru a rovnako dokážu žiť so svojimi ideami aj v zahraničí. Sionisti sa naopak upínajú ku geografickému Izraelu, chcú však ovládnuť celú krajinu a to je pre nich dôležitejšie než mier, dokonca aj s rizikom zániku štátu. K tejto druhej skupine patril aj niekdajší premiér Menachem Begin, ktorý sa však dokázal zrieknuť Sinajského polostrova, len aby udržal mier s Egyptom, pretože bol presvedčený, že mier je dôležitejší, než kúsok zeme.
Shavit je presvedčený, že Izrael by mal začať rokovania o mierovom pláne Arabskej ligy z roku 2002. Prvým krokom by podľa neho malo byť, že krajina si ujasní, aké územné ústupky by bola ochotná urobiť. Potom by sa to malo diskrétne prerokovať so Spojenými štátmi, následne so Saudskou Arábiou, ktorá spomínaný mierový plán pred časom vypracovala. Potom by podľa bývalého šéfa Mosadu mohol Izrael predstúpiť pred svetovú verejnosť s úmyslom, že bude rokovať a postupovať podľa tohto mierového plánu.
Tento postup ešte nezaručuje mier, ale Shabtai Shavit je presvedčený, že môže byť kľúčový v procese obnovenia politických aj ekonomických vzťahov, ktoré napokon môžu viesť k trvalému mieru. Shavit pripúšťa, že izraelského premiéra Benjamina Netanjahua nebude ľahké presvedčiť pre tento scenár. Ak by však bol schopný vidieť uvedené riziká a hrozby, azda by sa predsa len k týmto krokom mohol odhodlať, myslí si bývalý šéf Mosadu Shabitaj Shavit, ktorý však zároveň neskrýva pocit, že takéto niečo asi nie je pravdepodobné.
- (red)
