V londýnskom Waterlow Parku ma zaujali pamätné lavičky z kvalitných drevín. Na každej z nich je mosadzná tabuľka s pamiatkou na zosnulého. Pozostalí ich umiestňujú v parku alebo vedľa na cintoríne. Sú tu miesta, ktoré zachovávajú ráz pôvodnej prírody, jazierka s vodopádmi a plné kačiek, holubov, čajok, ktoré deti s matkami kŕmia z úctivej vzdialenosti. Natrafíte tu na zámoček, dnes kaviareň, kde si kráľ užíval so svojimi milenkami.
Za plotom je desivo krásny, po zotmení až strašidelne pôsobiaci Highgateský cintorín, ktorý môžete vidieť za štyri poctivé libry. Je tu pochovaný Karol Marx, ktorý urobil pokus ako zmeniť svet – aspoň takto to stojí na náhrobku z roku 1883. Súčasťou náhrobného kameňa je veľká, takmer metrová hlava.
Lenže v sprievodnej mapke sa s prekvapením dočítate, že originál Marx je pochovaný na inom mieste. Je to zarastené, neudržiavané miesto, vlastne už les, kde sa náhrobné kamene menia na pôvodné prírodné kamene. Len s námahou nájdete Marxov skutočný hrob. Meno je sotva čitateľné, na kameni leží zopár malých kamienkov.
Marxov Kapitál sa stal základom pre niekoľko -izmov, ktoré mali zrušiť súkromné vlastníctvo a spoločenské triedy, aby napokon nastolili niečo neľudské. Keď sa dnes spýtate mladých ľudí, kto bol Marx, nevedia. Spýtate sa: Nemali ste dejepis? Mali, ale neučili nás.
Asi nemá kto mladých ľudí učiť, čo a ako sa dialo pred desaťročiami, nemá im kto povedať o neľudskostiach a neslobode. Aj preto je dnes taká dezorientácia, aj preto sa niektorým tak darí relativizovať novembrové udalosti a pád komunistického režimu. Aj preto sa darí populizmu a ohlupovaniu. Lebo neodovzdávame mladým ľuďom poznatky a poznanie tých desaťročí, ktoré ničili ľudskú dôstojnosť, slobodu, v mnohých prípadoch priamo aj ľudské životy. Lebo nehovoríme o minulosti, ani o tom, čo všetko z nej vyplýva pre dnešok.
