Železná opona: Úlet na dvojplošníku do Rakúska

Jeden z výnimočných útekov za slobodou, v tomto prípade doslova úlet uskutočnil Stanislav Žák, ktorý spolu s Dušanom Adamom preletel na dvojplošníku do Rakúska a pristál na letisku Schwechat.

Dňa 11. marca 1984 o 7.00 hod. vypracovalo Spravodajské oddelenie 11. brigády Pohraničnej stráže denné situačné hlásenie z celého úseku brigády, ktoré obsahovalo hlásenia o zadržaných osobách, prijatých rádiových signáloch, informácie o prepustených osobách, hlásenia stavu techniky, plavby lodí po Dunaji a iné poznatky slúžiace k ohrane štátnych hraníc. Pre pracovníkov spravodajského oddelenia to bola každodenná rutina. V hlásení však bola zaznamenaná informácia pochádzajúca od 10. roty PS o ilegálnom prelete lietadla do zahraničia.

Podľa doterajších výskumov bolo v období 1949-1989 v Československu iba 13 prípadov, keď na emigráciu niekto použil lietadlo alebo vrtuľník, pričom sú v tomto zarátaní aj iní štátni príslušníci, napr. z NDR, ktorí ušli na Západ cez Československo.

Stanislav Žák pracoval od roku 1979 na letisku Zväzarmu v Bratislave ako palubný mechanik lietadla AN-2. Jeho snom však bolo lietadlo aj pilotovať. Po tom, ako jeho brat v roku 1983 emigroval do Grécka, začal pociťovať rôzne tlaky od nadriadených. V roku 1984 mal letieť s dvojplošníkom AN-2 do Bulharska, kde mala byť na lietadle vykoná generálna oprava. Na poslednú chvíľu mu nadriadení oznámili, že letieť nebude on, ale jeho kolega. Podľa jeho slov ho chcelo vedenie Aeroklubu vyštvať zo zamestnania.

V lete 1983 sa na Zlatých Pieskoch zoznámil s Dušanom Adamom z Bratislavy. Ten po štúdiu na Slovenskej vysokej škole technickej a po vojenskej službe pracoval v cestovnej kancelárii Čedok ako počítačový technik. Z titulu svojej práce viackrát cestoval aj na Západ. V roku 1982 zmenil zamestnanie a začal pracovať v Slovenskej televízii ako zvukový technik, neskôr ako vedúci zmeny. Rodinné problémy, rozvod i smrť otca prinútili Dušana Adamu riešiť svoj život. Napokon sa rozhodol pre emigráciu.

Najjednoduchší spôsob, ako emigrovať a neriskovať svoj život pri ilegálnom prekročení dobre strážených hraníc, bol zájazd do Rakúska alebo Juhoslávie. Jediným problémom bolo získať súhlas štátnej moci na vycestovanie.

Žák aj Adama si v cestovnej kancelárii Slovakoturist zakúpili trojdňový zájazd loďou do Viedne v dňoch 10.-13. marca 1984. Zároveň požiadali Oddelenie pasov a víz Bratislava III o vydanie vycestovacích doložiek.

Pretože Źák na vycestovanie nedostal súhlas svojho zamestnávateľa, úrady povolili vycestovať iba Adamovi. Pracovníčka Oddelenia pasov a víz telefonovala s predsedom KV Zväzarmu ZSK plk. Pavlovičom, ktorý jej oznámil, že súhlas s cestou neudelí, nakoľko má podozrenie, že Žák môže emigrovať.

Pravdepodobne Žák prišiel vzápätí s nápadom využiť na útek lietadlo. Obaja stornovali zájazd do Rakúska a dohodli sa na detailoch nového plánu.

V sobotu 10. marca bol na letisku vo Vajnoroch tzv. parkový deň, počas ktorého sa vykonávala údržba lietadiel vrátane Žákovho AN-2 OK-GHN. Po skončení údržby oznámil Žák kolegovi, že lietadlo naštartuje a naroluje s ním do garáže. Pri rolovaní sa priblížil k oploteniu budovy jedálne, v ktorej sa schovával Adama. Tu spomalil, aby Adama mohol nastúpiť, potom zrýchlil a vzlietol.

Ihneď po štarte náčelník Aeroklubu Jozef Šulík pochopil, o čo sa Žák pokúša. Snažil sa preto telefonicky kontaktovať vojenského dispečera na letisku v Ivánke pri Bratislave. Telefón bol však nefunkčný, zrejme ho poškodil Žák, aby vedenie letiska nemohlo kontaktovať bezpečnostné orgány (tie mohli v takýchto prípadoch vyslať vojenské stíhacie lietadlo, ktoré malo prinútiť lietadlo pristáť, prípadne dať pokyn na jeho zostrelenie, ako v roku 1975, keď nad Kútmi zostrelili Poliaka Dioniza Bielanského letiaceho tiež na lietadle AN-2).

Žák s Adamom preleteli ponad Bratislavu a Dunaj a potom nízko nad zemou do Rakúska smerom na letisko Schwechat. Počas pristávania boli všetky lety na Schwechate pozastavené a kvôli komunikačnej bariére bolo malé lietadlo z veže navigované pomocou svetelných signálov. Po osemnástich minútach letu Žák s Adamom úspešne pristáli. V rakúsku dostali politický azyl a boli umiestnení do utečeneckého tábora v Traiskirchene.

O úteku dvoch občanov Československa do Rakúska písali hneď v pondelok 12. marca rakúske denníky Der Kurier a Neue Kronen Zeitung. Oba denníky v skratke informovali o podrobnostiach preletu.

Vyšetrovateľ ŠtB npor. Ján Kostka podal na oboch žalobu pre trestný čin opustenia republiky podľa §109 a trestného činu zavlečenia vzdušného dopravného prostriedku do cudziny podľa §180 Trestného zákona.

Vyšetrovatelia museli nájsť aj zdôvodnenie toho, ako sa niekto mohol tak jednoducho a rýchlo dostať na západ. Našli hneď niekoľko príčin: Žák nemal po emigrácii svojho brata pracovať na letisku, v lietadle vzhľadom na skutočnosť, že nebol plánovaný let, nemalo byť toľko paliva, aby stačilo na prelet do Rakúska, letisko nebolo oplotené a nemalo strážnu službu, kádrové odbory na letisku nespolupracovali so zložkami ZNB, lietadlá v hangári neboli zabezpečené proti odcudzeniu. Vedenie ŠtB žiadalo urobiť nápravu, dokonca odporúčalo lietadlá znefunkčniť proti odcudzeniu a areál letiska zabezpečiť ozbrojenou strážnou službou. Vedenie Zväzarmu na to reagovalo sťažnosťou priamo náčelnikovy Správy ZNB plk. Ing. Alojzovi Lorencovi. Rozsudkom Obvodného súdu v Bratislave boli Žák a Adama v októbri 1984 odsúdení v neprítomnosti na 5 rokov a k prepadnutiu celého majetku.