Robert Fico sa rozhodol istoty svojich voličov vymeniť za istoty pre seba. Opúšťa svojich voličov, pretože nedokáže splniť sľuby a navyše ekonomika sa po necitlivých zásahoch úplne rúca.
Robert Fico potrebuje ujsť pred premiérskou zodpovednosťou. V prípade, že mu to vyjde, na čele vlády bude figúrka ním nominovaná a aj riadená. Pri súčasnom rozložení síl bude v podstate realizovať prezidentský systém vládnutia. Bude samovládcom s obrovskou mocou. Cez poslancov Smeru, poprípade palcom Jany Laššákovej bude ovládať parlament. Takto bude mať dosah aj na obsadenie mnohých ďalších funkcií. Potom mu už nič nezabráni legálne ovládnuť všetky zložky moci v štáte. Niekdajší ambiciózny komunista (vstúpil do KSS 14. apríla 1987), bude mať pod kontrolou zákonodarnú, výkonnú i súdnu moc. Horší scenár už neexistuje.
Ostatný politický vývoj a neexistencia zvykového práva na Slovensku vytvárajú podmienky na desivú absolutizáciu moci. Kariéra Roberta Fica, ktorá sa začala pred novembrom 1989 (ktorý si ani nevšimol), teraz vlastne úspešne pokračuje. V tomto kontexte vyznieva úsmevne a zároveň varovne brbt bývalého šéfa prezidentskej kancelárie, ktorý Slovenskú republiku premenoval na Slovenskú socialistickú republiku.
Ak bude Robert Fico prezidentom, aj po skončení vlády Smeru v roku 2016 bude môcť hrať vlastnú hru. Ak mu výsledok volieb nebude po chuti, pri poverovaní zostaviť vládu bude môcť kalkulovať alebo dokonca zostavenie vlády vlastnou hlavou fakticky blokovať. Pri zostavovaní novej vlády zamietne každý taký návrh, ktorý by Smeru mohol uškodiť. Pretože Smer už nebude mať v parlamente väčšinu, zrejme k sebe vezme KDH, s ktorým sa už zasnúbil vo voľbách do VÚC. To potom Smeru umožní pokračovať v „čerpaní” verejných zdrojov a vytvárať podporu pre Roberta Fica v ďalších prezidentských voľbách.
Robert Fico môže mať teda pohodlný život plný vlastných istôt (vrátane imunity) až do svojej šesťdesiatky v roku 2024.
Marec 2012 bol Ficovým najväčším triumfom v politike. Marec 2014 môže byť jeho najväčšou porážkou. Aj preto si ako poistku necháva funkciu premiéra až do prípadného zvolenia za prezidenta. Je to prejav jeho neistoty.
Ďalšia šanca zvoliť si dôstojnejšiu hlavu štátu môže byť teoreticky až o desať rokov. To však už môže byť Slovensko zmenené na nepoznanie a vytunelované oligarchami a ich kumpánmi v korupčnej a rodinkárskej politickej sieti. Prezidentské voľby 2014 budú preto aj plebiscitom o ďalšom smerovaní Slovenska.
