Po náhlej zmene pomerov v ukrajinskom parlamente a podpise dohody s ministrami zahraničných vecí Nemecka, Poľska a Francúzska o vytvorení prechodnej vlády táto prisľúbila zmierenie v krajine a odzbrojenie pravicových extrémistov. Dôležité časti dohody však napokon nedodržala, čo malo za následok ďalšiu eskaláciu napätia v krajine.

Ministrami silových rezortov sa stali členovia pravicovo-extrémistickej strany Sloboda. Podobne aj vicepremiér Sych a generálny prokurátor Machnitzki sú s tejto strany. Zo strany, ktorá udržuje kontakty s nemeckou neofašistichou stranou NPD (v súčasnosti je na nemeckom ústavnom súde návrh na zákaz tejto strany)! To je už dosť silná káva, no Európska únia o tom mlčí. Skutočnosť, že do novej vlády prijali pravicových extrémistov, celkom isto nebol príspevok k národnému zmiereniu.

Ministri Steinmeier, Sikorski a Fabius mali, ak by boli chceli, pre sťažnosť na porušenie zmluvy v Kyjeve aj adresáta. Pod dohodou je totiž aj podpis súčasného ukrajinského premiéra Arsenija Jaceňuka.

Fatálnou chybou bolo tiež zrušenie jazykového zákona, ktorý menšinám garantoval používanie ich jazyka (a teda aj ruskú reč na východe i juhu krajiny). Celé regióny na východe i na juhu krajiny sa od novej vlády odklonili a na Kryme teraz väčšina obyvateľstva vidí v ruských vojakoch ochrannú moc. Ruskí vojaci sú na vojenskej základni v Sevastopole na základe dlhodobej zmluvy z roku 1997 o prenájme (za 97 miliónov dolárov ročne). Zmluva bola v roku 2010 predĺžená do roku 2042 s opciou na ďalších päť rokov.

Súčasná eskalácia napätia je teda v nemalej miere spôsobená aj fatálnymi chybami prechodnej ukrajinskej vlády i parlamentu. To, samozrejme, nijak neospravedlňuje ruskú agresiu na Kryme. Tieto chyby však prispeli k tomu, že dnes je situácia na Ukrajine viac než chaotická.